Každé vianočné prázdniny sú plné rozprávok. Aj posledné také boli.

Vo všetkých rozprávkach sú udatní princovia alebo odvážni samotári, čo hľadajú cez vysoké hory a širokánske moria, neúnavne, ba až do vyčerpania milovanú princeznú.

Rozprávkoví romantici ju hľadajú, hoci ju videli iba raz v živote. Ako nejasný odraz v zrkadle jazera. Inokedy ako nádhernú vílu vo sne, čo sa zjavuje za dlhých teplých nocí. Stačil jeden jediný pohľad do rozprávkovo nádherných očí neznámej dievčiny a život sa im zmenil na strastiplnú cestu za láskou. Princ riskuje všetko, aby ju našiel. Dokonca by si zvolil radšej smrť, než by mal svoj život prehajdákať bez vysnívanej lásky.

Stačil jeden pohľad. Iba raz. A hrdina spozná, že je hrdina. Dobrodruh, že je dobrodruh. A princ, že chce byť kráľom.

Ako tí učeníci na svadbe v Káne Galilejskej. Stačila jedna svadba, jeden zázrak a učeníci spoznali, že sú učeníci. Uverili v neho (Jn2,11).  

„Nebolo by lepšie, ak by ju nevideli?“ napadlo mi najskôr, keď som myslel na princov, ktorým stačil jeden pohľad, jeden okamih, jedna udalosť a poznali, kým chcú byť aj napriek riziku.

Nemuseli by bojovať s drakmi, ani zomierať hladom a smädom učupení kdesi v studenej jaskyni. Nemuseli by si zúfať na križovatkách, kde im nemá kto poradiť, kam pokračovať v ceste. Mohli hrať šachy pri teplom ohni kozuba, popíjať červené víno a napchávať sa pečenými kurčatami.

Potom mi však napadlo čosi lepšie: „Čo by som mal vidieť ja, aby som takto rozprávkovo spoznal, kým naozaj som?“

Čo by mal chcieť vidieť kňaz, aby bol skutočným kňazom? 

A matka, aby bola skutočne matkou? 

Otec, aby bol otcom? 

Lekár, aby naozaj liečil? 

Novinár, aby bol skutočným novinárom? 

Pastier ovečiek, aby bol pastierom. 

A zámočník, aby bol zámočníkom?

Rozprávky sú naozaj zázračné. Život nekomplikujú, ale vysvetľujú a zjednodušujú. Dávajú odpovede na otázky, ktoré si už ani nekladieme, keďže sme sa nechali zasypať zbytočnými, nepotrebnými a krátkodobými zážitkami, pre ktoré v skutočných rozprávkach ani nie je miesto.

Nakoniec už len jedna dobrá rada: nebojte sa byť znova deťmi a čítať rozprávky. Nebojte sa byť rozprávkoví. To nie je hanba, ale múdrosť predkov.

Múdrosť zvečnená do rozprávok.

Autor: Vladimír Štefanič