{"id":37,"date":"2009-05-01T14:04:27","date_gmt":"2009-05-01T12:04:27","guid":{"rendered":"http:\/\/www.farnost-strazske.sk\/?page_id=37"},"modified":"2009-05-01T14:04:27","modified_gmt":"2009-05-01T12:04:27","slug":"povod-nazvu-a-datumu-sviatkov-velkej-noci","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.farnost-strazske.sk\/?page_id=37","title":{"rendered":"P\u00f4vod n\u00e1zvu a d\u00e1tumu sviatkov Ve\u013ekej noci"},"content":{"rendered":"<p><span class=\"clanok\"><span class=\"clanok\">Ve\u013ek\u00e1 noc je najstar\u0161\u00edm a najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm sviatkom kres\u0165ansk\u00e9ho cirkevn\u00e9ho roka, po\u010das ktor\u00e9ho si kres\u0165ania pripom\u00ednaj\u00fa umu\u010denie, smr\u0165 a vzkriesenie Je\u017ei\u0161a Krista. Sl\u00e1vi sa na prv\u00fa jarn\u00fa nede\u013eu po splne mesiaca. Nadv\u00e4zuje na \u017eidovsk\u00e9 ve\u013ekono\u010dn\u00e9 sviatky \u2013 paschu, ktor\u00e9 sa sl\u00e1vili od 14. do 21. d\u0148a v mesiaci nisan (n\u00e1\u0161 marec a\u017e apr\u00edl) na pamiatku oslobodenia Izraelsk\u00e9ho n\u00e1roda z egyptsk\u00e9ho otroctva.<\/span><\/p>\n<p><\/span><\/p>\n<p><span class=\"clanok\"><span class=\"clanok\"> Vysvetlenie p\u00f4vodu n\u00e1zvu \u201eve\u013ek\u00e1\u201c treba h\u013eada\u0165 v \u010dasoch \u017eidovsk\u00e9ho otroctva v starovekom Egypte. Fara\u00f3n nebol ochotn\u00fd prepusti\u0165 svojich izraelsk\u00fdch otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. A\u017e po poslednej z nich, ke\u010f zomreli v\u0161etky prvoroden\u00e9 egyptsk\u00e9 deti, fara\u00f3n prepustil zotro\u010den\u00fd \u013eud. \u017didov, ktor\u00ed pomazali veraje svojich dver\u00ed krvou bar\u00e1nka, sa t\u00e1to pohroma net\u00fdkala a anjel smrti ich obi\u0161iel. Bar\u00e1nok je preto symbolom Je\u017ei\u0161a Krista, ktor\u00e9ho krv n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch zachr\u00e1nila od ve\u010dn\u00e9ho zatratenia. Ako sa \u010falej uv\u00e1dza v Biblii, po vysloboden\u00ed z Egypta previedol Boh \u013eud na \u010dele s Moj\u017ei\u0161om cez \u010cerven\u00e9 more, ktor\u00e9 rozdelil a vysu\u0161il. Tu niektor\u00ed h\u013eadaj\u00fa p\u00f4vod tradi\u010dn\u00e9ho \u017eidovsk\u00e9ho n\u00e1zvu pre Ve\u013ek\u00fa noc: p\u00e9sach &#8211; prechod. In\u00ed slovo p\u00e9sach vysvet\u013euj\u00fa ako ob\u00eddenie, vyhnutie sa, a vz\u0165ahuj\u00fa ho na anjela smrti, ktor\u00fd obch\u00e1dzal domy potret\u00e9 krvou. Ob\u00eddenie aj prechod predstavuj\u00fa ve\u013ek\u00e9 Bo\u017eie skutky, ktor\u00e9 urobil po\u010das jednej noci pre svoj \u013eud, a preto ka\u017edoro\u010dn\u00fa spomienku na tento de\u0148 Izraeliti nazvali Ve\u013ekou nocou.<\/p>\n<p>Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kres\u0165anstva ako prechod z hriechu do \u017eivota v Bo\u017eej milosti, ktor\u00fd zabezpe\u010dil Je\u017ei\u0161 Kristus svojou smr\u0165ou a zm\u0155tvychvstan\u00edm. Udalosti spojen\u00e9 s jeho ukri\u017eovan\u00edm a vzkriesen\u00edm sa odohrali pr\u00e1ve po\u010das p\u00e9sachu, a preto sa \u017eidovsk\u00e1 a kres\u0165ansk\u00e1 Ve\u013ek\u00e1 noc kryje aj \u010dasovo. Nie v\u0161ak \u00faplne, v prvokres\u0165ansk\u00fdch spolo\u010denstv\u00e1ch existovali nezhody o d\u00e1tume sl\u00e1venia. Niektor\u00e9 prvokres\u0165ansk\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1 tento sviatok sl\u00e1vili spolu so \u017didmi 14. de\u0148 mesiaca nisan, in\u00e9 na prv\u00fa nede\u013eu po 14. nisane. Zo spisov cirkevn\u00e9ho otca sv. Ambr\u00f3za sa dozved\u00e1me, \u017ee Cirkev sa na tom nedok\u00e1zala dohodn\u00fa\u0165. Spor sa sna\u017eil rie\u0161i\u0165 u\u017e v polovici 2. storo\u010dia p\u00e1pe\u017e Anicent a nesk\u00f4r p\u00e1pe\u017e Viktor II., ale ukon\u010dil ho a\u017e prv\u00fd Nicejsk\u00fd snem v roku 325, ktor\u00fd nariadil, \u017ee Ve\u013ek\u00e1 noc sa m\u00e1 sl\u00e1vi\u0165 v nede\u013eu po prvom jarnom splne mesiaca, \u010do m\u00f4\u017ee pripadn\u00fa\u0165 na jednu z nedie\u013e od 22. marca do 25. apr\u00edla. Pod\u013ea t\u00fdchto pravidiel sa ur\u010duje term\u00edn Ve\u013ekej noci dodnes. Term\u00edn sviatkov Ve\u013ekej noci je teda pohybliv\u00fd a je z\u00e1visl\u00fd od lun\u00e1rneho cyklu.<\/p>\n<p>Medzit\u00fdm v roku 525 po\u017eiadal p\u00e1pe\u017e J\u00e1n I. mn\u00edcha Dion\u00fdza Exigua o radu v tejto z\u00e1le\u017eitosti. Ten vytvoril tabu\u013eku sl\u00e1venia Ve\u013ekej noci pre nasleduj\u00face desa\u0165ro\u010dia. Jej prijat\u00edm bol \u201eve\u013ekono\u010dn\u00fd spor\u201d ukon\u010den\u00fd. A\u017e do reformy kalend\u00e1ra p\u00e1pe\u017eom Gregorom v roku 1582 existoval jeden term\u00edn Ve\u013ekej noci pre cel\u00fa Cirkev. Ke\u010f\u017ee v\u00fdchodn\u00e1 cirkev reformu kalend\u00e1ra neprijala, sl\u00e1vi Ve\u013ek\u00fa noc odvtedy spolo\u010dne s katol\u00edkmi a evanjelikmi len ob\u010das. V modernej dobe u\u017e boli viacer\u00e9 pokusy stanovi\u0165 Ve\u013ekono\u010dn\u00fa nede\u013eu na jednu konkr\u00e9tnu nede\u013eu. V roku 1897 sa v tejto veci obr\u00e1tili na p\u00e1pe\u017ea astron\u00f3movia, v roku 1931 aj Spolo\u010denstvo n\u00e1rodov. Druh\u00fd vatik\u00e1nsky koncil sa tie\u017e zaoberal touto z\u00e1le\u017eitos\u0165ou. Vo vyhl\u00e1sen\u00ed z roku 1963 sa ohlasuje ochota stanovi\u0165 Ve\u013ek\u00fa noc na ur\u010dit\u00fa nede\u013eu v gregori\u00e1nskom kalend\u00e1ri &#8211; ak s t\u00fdm bud\u00fa s\u00fahlasi\u0165 v\u0161etci, aj oddelen\u00e9 v\u00fdchodn\u00e9 cirkvi. P\u00e1pe\u017e Pavol VI. sa potom chopil iniciat\u00edvy a navrhol od roku 1977 &#8211; ke\u010f sa v\u0161etky term\u00edny Ve\u013ekej noci \u010dasovo zhodovali &#8211; stanovi\u0165 Ve\u013ek\u00fa noc na druh\u00fa nede\u013eu v mesiaci apr\u00edl. Takmer v\u0161etky biskupsk\u00e9 konferencie s t\u00fdm s\u00fahlasili, za predpokladu s\u00fahlasu v\u00fdchodn\u00fdch cirkv\u00ed. Ekumenick\u00fd patriarch\u00e1t v Carihrade v\u0161ak signalizoval \u201ez\u00e1va\u017en\u00fd pastora\u010dn\u00fd probl\u00e9m\u201d, ktor\u00fd treba dlh\u0161iu dobu sk\u00fama\u0165. Definit\u00edvne \u201enie\u201d pri\u0161lo v roku 1982 od kl\u00e1\u0161torn\u00e9ho spolo\u010denstva na vrchu Athos. Naposledy sa t\u00e1to ot\u00e1zka vynorila pri ve\u013ekom mil\u00e9niovom stretnut\u00ed v\u0161etk\u00fdch hl\u00e1v pravosl\u00e1vnych cirkv\u00ed v decembri 2000 v Carihrade.<\/p>\n<p>Vo Ve\u013ekom t\u00fd\u017edni R\u00edmskokatol\u00edcka cirkev sl\u00e1vi tajomstv\u00e1 sp\u00e1sy, ktor\u00e9 uskuto\u010dnil Kristus v posledn\u00fdch d\u0148och svojho \u017eivota. Ve\u013ek\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 sa za\u010d\u00edna Kvetnou nede\u013eou, \u010di\u017ee Nede\u013eou utrpenia P\u00e1na, v ktorej sa sp\u00e1ja predzves\u0165 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho triumfu Je\u017ei\u0161a Krista so zves\u0165ou o jeho umu\u010den\u00ed. Ve\u010dernou om\u0161ou na pamiatku P\u00e1novej ve\u010dere sa za\u010d\u00edna Ve\u013ekono\u010dn\u00e9 trojdnie, ktor\u00e9 pokra\u010duje cez Ve\u013ek\u00fd piatok utrpenia a smrti P\u00e1na a cez Bielu sobotu, vrchol\u00ed Ve\u013ekono\u010dnou vig\u00edliou a uzatv\u00e1ra sa ve\u0161perami Nedele P\u00e1novho zm\u0155tvychvstania.<\/p>\n<p>Obrady Ve\u013ek\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a, ktor\u00fdch za\u010diatky siahaj\u00fa 4. storo\u010dia, pre\u0161li v nasleduj\u00facich storo\u010diach mnoh\u00fdmi zmenami. Naposledy boli zjednodu\u0161en\u00e9 a liturgicky prisp\u00f4soben\u00e9 s\u00fa\u010dasn\u00fdm po\u017eiadavk\u00e1m v r. 1951 a 1969.<\/span><\/span><span class=\"clanok\"> <\/span><\/p>\n<p><span class=\"clanok\"><em>Zdroj: TK KBS<\/em><\/span><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Ve\u013ek\u00e1 noc je najstar\u0161\u00edm a najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm sviatkom kres\u0165ansk\u00e9ho cirkevn\u00e9ho roka, po\u010das ktor\u00e9ho si kres\u0165ania pripom\u00ednaj\u00fa umu\u010denie, smr\u0165 a vzkriesenie Je\u017ei\u0161a Krista. Sl\u00e1vi sa na prv\u00fa jarn\u00fa nede\u013eu po splne mesiaca. Nadv\u00e4zuje na \u017eidovsk\u00e9 ve\u013ekono\u010dn\u00e9 sviatky \u2013 paschu, ktor\u00e9 sa sl\u00e1vili od 14. do 21. d\u0148a v mesiaci nisan (n\u00e1\u0161 marec a\u017e apr\u00edl) na pamiatku oslobodenia [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":13,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"class_list":["post-37","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.farnost-strazske.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/37","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.farnost-strazske.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.farnost-strazske.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.farnost-strazske.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.farnost-strazske.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=37"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.farnost-strazske.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/37\/revisions"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.farnost-strazske.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/13"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.farnost-strazske.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=37"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}