<\/p>\n\n\n\n
Ka\u017ed\u00e9 viano\u010dn\u00e9 pr\u00e1zdniny s\u00fa pln\u00e9 rozpr\u00e1vok. Aj posledn\u00e9 tak\u00e9 boli.<\/p>\n\n\n\n
Vo v\u0161etk\u00fdch\nrozpr\u00e1vkach s\u00fa udatn\u00ed princovia alebo odv\u00e1\u017eni samot\u00e1ri, \u010do h\u013eadaj\u00fa cez vysok\u00e9\nhory a \u0161irok\u00e1nske moria, ne\u00fanavne, ba a\u017e do vy\u010derpania milovan\u00fa princezn\u00fa.<\/p>\n\n\n\n
Rozpr\u00e1vkov\u00ed\nromantici ju h\u013eadaj\u00fa, hoci ju videli iba raz v \u017eivote. Ako nejasn\u00fd odraz v\nzrkadle jazera. Inokedy ako n\u00e1dhern\u00fa v\u00edlu vo sne, \u010do sa zjavuje za dlh\u00fdch\ntepl\u00fdch noc\u00ed. Sta\u010dil jeden jedin\u00fd poh\u013ead do rozpr\u00e1vkovo n\u00e1dhern\u00fdch o\u010d\u00ed\nnezn\u00e1mej diev\u010diny a \u017eivot sa im zmenil na strastipln\u00fa cestu za l\u00e1skou. Princ\nriskuje v\u0161etko, aby ju na\u0161iel. Dokonca by si zvolil rad\u0161ej smr\u0165, ne\u017e by mal\nsvoj \u017eivot prehajd\u00e1ka\u0165 bez vysn\u00edvanej l\u00e1sky.<\/p>\n\n\n\n
Sta\u010dil jeden\npoh\u013ead. Iba raz. A hrdina spozn\u00e1, \u017ee je hrdina. Dobrodruh, \u017ee je\ndobrodruh. A princ, \u017ee chce by\u0165 kr\u00e1\u013eom.<\/p>\n\n\n\n
Ako t\u00ed\nu\u010den\u00edci na svadbe v K\u00e1ne Galilejskej. Sta\u010dila jedna svadba, jeden z\u00e1zrak a\nu\u010den\u00edci spoznali, \u017ee s\u00fa u\u010den\u00edci. Uverili v neho (Jn2,11). <\/p>\n\n\n\n
„Nebolo\nby lep\u0161ie, ak by ju nevideli?“ napadlo mi najsk\u00f4r, ke\u010f som myslel na\nprincov, ktor\u00fdm sta\u010dil jeden poh\u013ead, jeden okamih, jedna udalos\u0165 a poznali, k\u00fdm\nchc\u00fa by\u0165 aj napriek riziku.<\/p>\n\n\n\n
Nemuseli by\nbojova\u0165 s drakmi, ani zomiera\u0165 hladom a sm\u00e4dom u\u010dupen\u00ed kdesi v studenej\njaskyni. Nemuseli by si z\u00fafa\u0165 na kri\u017eovatk\u00e1ch, kde im nem\u00e1 kto poradi\u0165, kam\npokra\u010dova\u0165 v ceste. Mohli hra\u0165 \u0161achy pri teplom ohni kozuba, pop\u00edja\u0165 \u010derven\u00e9\nv\u00edno a napch\u00e1va\u0165 sa pe\u010den\u00fdmi kur\u010datami.<\/p>\n\n\n\n
Potom mi\nv\u0161ak napadlo \u010dosi lep\u0161ie: „\u010co by som mal vidie\u0165 ja, aby som takto\nrozpr\u00e1vkovo spoznal, k\u00fdm naozaj som?“<\/p>\n\n\n\n
\u010co by mal chcie\u0165\nvidie\u0165 k\u0148az, aby bol skuto\u010dn\u00fdm k\u0148azom? <\/p>\n\n\n\n
A matka, aby\nbola skuto\u010dne matkou? <\/p>\n\n\n\n
Otec, aby\nbol otcom? <\/p>\n\n\n\n
Lek\u00e1r, aby\nnaozaj lie\u010dil? <\/p>\n\n\n\n
Novin\u00e1r, aby\nbol skuto\u010dn\u00fdm novin\u00e1rom? <\/p>\n\n\n\n
Pastier\nove\u010diek, aby bol pastierom. <\/p>\n\n\n\n
A z\u00e1mo\u010dn\u00edk,\naby bol z\u00e1mo\u010dn\u00edkom?<\/p>\n\n\n\n
Rozpr\u00e1vky s\u00fa\nnaozaj z\u00e1zra\u010dn\u00e9. \u017divot nekomplikuj\u00fa, ale vysvet\u013euj\u00fa a zjednodu\u0161uj\u00fa. D\u00e1vaj\u00fa\nodpovede na ot\u00e1zky, ktor\u00e9 si u\u017e ani nekladieme, ke\u010f\u017ee sme sa nechali zasypa\u0165\nzbyto\u010dn\u00fdmi, nepotrebn\u00fdmi a kr\u00e1tkodob\u00fdmi z\u00e1\u017eitkami, pre ktor\u00e9 v skuto\u010dn\u00fdch\nrozpr\u00e1vkach ani nie je miesto.<\/p>\n\n\n\n
Nakoniec u\u017e\nlen jedna dobr\u00e1 rada: nebojte sa by\u0165 znova de\u0165mi a \u010d\u00edta\u0165 rozpr\u00e1vky. Nebojte sa\nby\u0165 rozpr\u00e1vkov\u00ed. To nie je hanba, ale m\u00fadros\u0165 predkov.<\/p>\n\n\n\n
M\u00fadros\u0165 zve\u010dnen\u00e1 do rozpr\u00e1vok.<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n