![\"\"](\"https:\/\/vladkostefanic.com\/_files\/200000535-1e0741e077\/200\/_VS97400.jpg\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\nZa chrbtom po\u010dujem \u0161ramot. Dnes tu nie som s\u00e1m. Obzer\u00e1m sa za seba. Mal\u00fd princ. Usmejem sa. Popravde, viac by ma prekvapil niekto skuto\u010dne \u017eiv\u00fd ne\u017e tento rozpr\u00e1vkov\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
Posad\u00ed sa ku mne a tak ako ja, pritiahne si kolen\u00e1 k brade.<\/p>\n\n\n\n
„Ako dlho hor\u00ed svieca?“ op\u00fdta sa ma zvedavo.<\/p>\n\n\n\n
„De\u0148, dva,“ vyslov\u00edm potichu.<\/p>\n\n\n\n
„A kvety?“ pokra\u010duje Mal\u00fd Princ. „Ako dlho vydr\u017eia kvety?“<\/p>\n\n\n\n
„De\u0148, dva, t\u00fd\u017ede\u0148,“ dom\u00fd\u0161\u013eam nahlas, „tie umel\u00e9 aj cel\u00fd rok.“<\/p>\n\n\n\n
„Umel\u00e9?“ p\u00fdta sa prekvapene. „Pre\u010do sem \u013eudia nosia umel\u00e9?“<\/p>\n\n\n\n
„Aby vydr\u017eali cel\u00fd rok,“ zopakujem.<\/p>\n\n\n\n
„Videl som raz umel\u00e9ho psa, ply\u0161ov\u00e9ho,“ s\u0165a\u017euje sa mi, „nep\u00e1\u010dil sa mi. Ni\u010d, \u010do m\u00f4\u017ee by\u0165 \u017eiv\u00e9 by nemalo by\u0165 umel\u00e9…“<\/p>\n\n\n\n
Nad cintor\u00ednom pad\u00e1 hviezda. Z tmy do tmy. R\u00fdchlo a ne\u010dakane ako pripomienka toho, \u017ee \u017eivot pokra\u010duje, aj ke\u010f v\u0161etko sp\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
„Pre\u010do sem \u013eudia nosia veci, ktor\u00e9 netrvaj\u00fa ve\u010dne?“ p\u00fdta sa \u010falej Mal\u00fd Princ. „Pre\u010do prosia o ve\u010dn\u00fd \u017eivot m\u0155tvymi vecami?“<\/p>\n\n\n\n
„Modlia sa,“ obhajujem \u013eud\u00ed, „to je viac ne\u017e sviece a kvety…“<\/p>\n\n\n\n
„Modlia?“ vyzved\u00e1 Mal\u00fd Princ. „V\u017edy? Neust\u00e1le?“<\/p>\n\n\n\n
„Nie v\u017edy,“ vysvet\u013eujem, „ale raz vysloven\u00e1 modlitba ost\u00e1va naveky. Nestrat\u00ed sa. Nezabudne sa na \u0148u. Nav\u017edy je zap\u00edsan\u00e1 do vz\u0165ahu medzi \u010dlovekom a Bohom, ktor\u00fd nedovol\u00ed, aby sa raz vysloven\u00e9 v dobrej v\u00f4li niekam zapotro\u0161ilo…“<\/p>\n\n\n\n
„Potom ale ani sviece ani kvety netreba,“ povie tak detsky r\u00e1zne.<\/p>\n\n\n\n
„Treba, netreba,“ s\u00fahlas\u00edm, aj nes\u00fahlas\u00edm s n\u00edm, „sviece a kvety vidno, k\u00fdm modlitby nie…“<\/p>\n\n\n\n
„To hlavn\u00e9 je o\u010diam nevidite\u013en\u00e9,“ spom\u00edna si na svojho priate\u013ea z knihy o \u0148om.<\/p>\n\n\n\n
„Nevidite\u013en\u00e9, ale ve\u010dn\u00e9,“ s\u00fahlas\u00edm a pozorujem \u010fal\u0161iu hviezdu, ako sa v tme rod\u00ed aj str\u00e1ca.<\/p>\n\n\n\n
Mysl\u00edm na chlapov, \u017eeny i deti, ktor\u00fdch som za cel\u00fd svoj k\u0148azsk\u00fd \u017eivot odprevadil z cintor\u00edna do neba. Na v\u0161etky tie modlitby za du\u0161e v o\u010distci. Modlitby, ktor\u00e9 s\u00edce nevidno, no beztak viem, \u017ee ich je pln\u00e9 nebo i pln\u00e1 zem. Lebo raz vysloven\u00e1 modlitba ost\u00e1va naveky… \u00a0 \u00a0<\/p>\n\n\n\n