Ostala mi posledn\u00e1 hodina \u017eivota.<\/p>\n\n\n\n
Obliekol som si kab\u00e1t a vy\u0161iel z domu na ulicu. Bolo nezvy\u010dajne hmlisto a sychravo. Vysok\u00e9 stromy i u\u010dupen\u00e9 domy sa ukr\u00fdvali v mlie\u010dnej ka\u0161i, \u010do padala z neba na zem. Pozdravil som suseda. Stisol som mu ruku a po\u010fakoval za jablk\u00e1 z minulej jesene. Rozosmial sa, vraj, pre\u010do som si na ne spomenul pr\u00e1ve teraz?<\/p>\n\n\n\n
Nevedel som odpoveda\u0165. \u017deby pre t\u00fa posledn\u00fa hodinu?<\/p>\n\n\n\n
Zavolal som bratovi, \u010do b\u00fdva v rodi\u010dovskom dome. Odkedy zomreli rodi\u010dia a mne po nich neostalo ni\u010d, nerozpr\u00e1vali sme spolu. V\u0161etko si vzal on: aj dom, aj peniaze, aj pozemky a mne ostali iba spomienky na dve usmievav\u00e9 tv\u00e1re, za ktor\u00fdmi sa skr\u00fdvali dve miluj\u00face srdcia rodi\u010dov. Dva roky.<\/p>\n\n\n\n
Op\u00fdtal som sa ho, ako sa m\u00e1 a ako deti?<\/p>\n\n\n\n
Dlho ml\u010dal, a\u017e sa op\u00fdtal, pre\u010do som si spomenul a\u017e teraz?<\/p>\n\n\n\n
Nevedel som odpoveda\u0165. \u017deby pre t\u00fa posledn\u00fa hodinu?<\/p>\n\n\n\n
Stretol som Janka, spolu\u017eiaka zo z\u00e1kladnej \u0161koly, ktor\u00e9ho sme zav\u0161e vysmievali pre pehav\u00e9 l\u00edca. Podal som ruku.<\/p>\n\n\n\n
„Prep\u00e1\u010d… tie pehy,“ \u0161epkal som hanblivo. Vytre\u0161til nech\u00e1pavo o\u010di.<\/p>\n\n\n\n
„\u010co tu teraz vy\u0165ahuje\u0161 star\u00e9 veci zo z\u00e1kladnej?“ p\u00fdtal sa.<\/p>\n\n\n\n
„Len som sa chcel ospravedlni\u0165…“<\/p>\n\n\n\n
Aj on sa divil, rovnako ako v\u0161etci, pre\u010do som si spomenul a\u017e teraz.<\/p>\n\n\n\n
Nevedel som odpoveda\u0165. \u017deby pre t\u00fa posledn\u00fa hodinu?<\/p>\n\n\n\n
Hmla opadla, ke\u010f sa cez \u0148u ako \u0161\u00edpy z oblohy predrali slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de.<\/p>\n\n\n\n
Vr\u00e1til som sa domov. Posadil som sa do hojdacieho kresla v ob\u00fdva\u010dke, ktor\u00e9 mi ostalo ako spomienka na detsk\u00e9 hunc\u00fatstva u star\u00e9ho otca.<\/p>\n\n\n\n
Nad \u0161ediv\u00fdm gau\u010dom visel utkan\u00fd obraz Krista s rukou vystretou nad u\u010den\u00edkov a pod n\u00edm \u010derven\u00fdmi p\u00edsmenami vy\u0161it\u00e9: Bedlite, lebo neviete, ktor\u00e1 je posledn\u00e1 hodina…<\/p>\n\n\n\n