![\"\"](\"https:\/\/vladkostefanic.com\/_files\/200000584-4574c4574e\/PO.jpeg\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\nSpomenul som si na palmy, ako nimi far\u00e1r vyh\u00e1\u0148al Boha do sveta. Zauj\u00edmalo by ma, \u010di sa Boh vr\u00e1til alebo ostal tam? \u010ci e\u0161te bojuje vo svete s t\u00fdm v\u00edrusom?<\/p>\n\n\n\n
„Mo\u017eno sa Boh vr\u00e1ti, a\u017e ke\u010f mu far\u00e1r otvor\u00ed dvere,“ napadlo mi, lebo aj babi\u010dky sa vr\u00e1tia, a\u017e ke\u010f ich far\u00e1r vpust\u00ed dnu.<\/p>\n\n\n\n
H\u013eadal som ho zav\u010das zr\u00e1na i pred obedom, len\u017ee far\u00e1ra nikde nebolo. Za\u010d\u00ednal som si myslie\u0165, \u017ee dnes svoju skr\u00fd\u0161u nenav\u0161t\u00edvi. Alebo \u017ee sa do nej schoval a ja som si to ani nev\u0161imol.<\/p>\n\n\n\n
Hne\u010f po obede som vybehol na ulicu znova. Auto bolo tam. O\u010di mi zasvietili ako dva drahokamy. Prudko som sa oto\u010dil a utekal domov po stol\u010dek.<\/p>\n\n\n\n
„Aby ma nik nevidel,“ len na to som myslel, ke\u010f som bral stol\u010dek z pivnice, ke\u010f som prech\u00e1dzal zo z\u00e1hrady na ulicu, ke\u010f som vch\u00e1dzal ku kostolu a ke\u010f som ho polo\u017eil pod dvere. Len aby nik nevidel, \u017ee \u0161pehujem far\u00e1ra.<\/p>\n\n\n\n
Nakukol som cez k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa dierku. Far\u00e1r… on tam nebol.<\/p>\n\n\n\n
Kostol bol pr\u00e1zdny a predsa in\u00fd ako v\u010dera. Na stole pri stene, nad ktor\u00fdm je ve\u013ek\u00fd obraz – nie na tom, \u010do je akoby v strede kostola – bola polo\u017een\u00e1 tak\u00e1… hm… \u017eeby trofej?<\/p>\n\n\n\n
Jak\u017eiv som ni\u010d podobn\u00e9 nevidel. Vyzerala ako slnko. Ako skuto\u010dn\u00e9 slnko, ke\u010f\u017ee slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de spoza ve\u013ek\u00fdch okien sa k nej na\u0165ahovali svojimi dlho\u010dizn\u00fdmi prstami a ona \u017eiarila, akoby bola z tekut\u00e9ho zlata.<\/p>\n\n\n\n
„Tak\u00fa trofej by chceli v\u0161etci,“ napadlo mi. Ronaldo. Federer. Ove\u010dkin.<\/p>\n\n\n\n
A potom som si v\u0161imol far\u00e1ra. Bol tam, to len ja som ho nevidel. K\u013ea\u010dal, aspo\u0148 som si dom\u00fd\u0161\u013eal, \u017ee k\u013ea\u010d\u00ed, ke\u010f\u017ee mu spoza stola, \u010do je uprostred kostola, tr\u010dala iba \u010dierna hlava. Nevidel som z neho ni\u010d, len t\u00fa hlavu. A nad \u0148ou slnko.<\/p>\n\n\n\n
„\u010co to rob\u00ed?“ prem\u00fd\u0161\u013eal som, ke\u010f som si uvedomil, \u017ee k\u013ea\u010d\u00ed priamo pod tou trofejou.<\/p>\n\n\n\n
Toto \u0161portovci predsa nerobia. Oni trofej oblizuj\u00fa, bozk\u00e1vaj\u00fa, pij\u00fa z nej \u0161ampansk\u00e9, fotia sa s \u0148ou a dr\u017eia ju na ruk\u00e1ch, akoby to bolo die\u0165a. Nikto pred trofejou nek\u013ea\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
„N\u00e1\u0161 far\u00e1r je \u010dudn\u00fd,“ napadlo mi e\u0161te. On nevie, \u010do sa rob\u00ed s trofejou?<\/p>\n\n\n\n
Far\u00e1r, akoby ma bol po\u010dul, vstal a zaclonil to slnko na stole. Teraz som u\u017e z neho videl viac. Nemal na sebe plachtu ako v\u010dera. Bol oble\u010den\u00fd tak norm\u00e1lne… ako ja.<\/p>\n\n\n\n
Far\u00e1r pok\u013eakol a chytil t\u00fa trofej do r\u00fak. Oto\u010dil sa s \u0148ou ku mne.<\/p>\n\n\n\n
„Nevid\u00ed ma,“ upokojoval som sa v duchu. Z tej dia\u013eky predsa nem\u00f4\u017ee vidie\u0165 cez k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa dierku a\u017e za dvere, v\u0161ak? Nem\u00f4\u017ee!<\/p>\n\n\n\n
A potom urobil nie\u010do… tak\u00e9… \u0161portov\u00e9. Dvihol ruky a dr\u017eal to slnko nad hlavou ako Ronaldo, ke\u010f vyhral Ligu majstrov.<\/p>\n\n\n\n
„Mocou Kristovho Tela a Krvi \u017eehn\u00e1m moju farnos\u0165,“ povedal far\u00e1r slov\u00e1, ktor\u00fdm som nerozumel. Tak \u010dudn\u00e9 boli, \u017ee ani moja stark\u00e1 by im nerozumela. Ur\u010dite nie. Bol som si ist\u00fd. A t\u00e1 u\u017e toho po\u010dula…<\/p>\n\n\n\n
„Ronaldo by toto nikdy nepovedal,“ napadlo mi.<\/p>\n\n\n\n
Far\u00e1r spustil trofej dolu, a\u017e k hrudi, aby ju potom znova dvihol vy\u0161\u0161ie a kr\u00fa\u017eil s \u0148ou z jednej strany na druh\u00fa. Urobil tak raz. A potom znova. Trikr\u00e1t.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f s \u0148ou prestal kr\u00fa\u017ei\u0165, oto\u010dil sa a odlo\u017eil trofej do skrinky pod obrazom na stole. K\u013eakol a ostal na kolen\u00e1ch. Znova som mu videl iba hlavu.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f sa dlho neh\u00fdbal, odtiahol som sa od dver\u00ed a zosko\u010dil som na zem. Schmatol som stol\u010dek a vybral som sa domov. Nem\u00f4\u017eem by\u0165 pri t\u00fdch dver\u00e1ch cel\u00fd de\u0148. Ak chcem far\u00e1ra \u0161pehova\u0165 aj zajtra, mus\u00edm by\u0165 \u010do najviac opatrn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
Myslel som na slnko v jeho ruk\u00e1ch. Na zlat\u00fa trofej a tie \u010dudn\u00e9 pohyby.<\/p>\n\n\n\n
„\u017dehn\u00e1m,“ spomenul som si na slovo, ktor\u00e9 far\u00e1r povedal, „\u017eehn\u00e1m farnos\u0165…“<\/p>\n\n\n\n
„Najsk\u00f4r sa po\u017eehn\u00e1me,“ zvykne moja stark\u00e1 hovori\u0165 pred jedlom a potom rob\u00ed kr\u00ed\u017e na sebe.<\/p>\n\n\n\n
Po\u017eehn\u00e1me? Pre\u017eehn\u00e1me? Nebol som si celkom ist\u00fd, ako presne to stark\u00e1 hovor\u00ed. Najsk\u00f4r to v\u0161ak bude to ist\u00e9. Stark\u00e1 rob\u00ed kr\u00ed\u017e rukami na sebe. Hovor\u00ed, \u017ee to rob\u00ed, aby ju nebo chr\u00e1nilo na cest\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n
„A far\u00e1r,“ kone\u010dne mi to d\u00e1valo zmysel, „ten rob\u00ed kr\u00ed\u017e trofejou,“ h\u00fatal som \u010falej, „aby n\u00e1s nebo,“ hovoril som nahlas s\u00e1m pre seba, „alebo ten far\u00e1rov Boh chr\u00e1nil na cest\u00e1ch…“<\/p>\n\n\n\n
Mo\u017eno celkom nerozumiem, pre\u010do to rob\u00ed tou trofejou, ale zd\u00e1 sa mi, \u017ee ten far\u00e1r rob\u00ed dobr\u00fa vec. Rob\u00ed to slnkom, a slnko predsa potrebuj\u00fa v\u0161etci, aby nezahynuli.<\/p>\n\n\n\n
Sk\u00f4r, ne\u017e som schoval stol\u010dek v z\u00e1hrade, aby som ho nemusel st\u00e1le vy\u0165ahova\u0165 z pivnice, mi e\u0161te napadlo, \u017ee Boh sa najsk\u00f4r do svojho bunkra tak skoro nevr\u00e1ti. Ur\u010dite nie, ke\u010f ho ten far\u00e1r neust\u00e1le vyh\u00e1\u0148a von na cesty…<\/p>\n\n\n\n