![\"\"](\"https:\/\/vladkostefanic.com\/_files\/200000585-19db719dba\/UT.jpeg\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\nFar\u00e1r bol u\u017e tam. Na fialovej plachte, \u010do mu padala od krku a\u017e k noh\u00e1m, mal na hrudi vy\u0161it\u00fd ve\u013ek\u00fd biely kr\u00ed\u017e. St\u00e1l za pultom ved\u013ea stola, ako ke\u010f Igor s r\u00fa\u0161kom na nose ohlasuje v telev\u00edzii, \u017ee na Ve\u013ek\u00fa noc nebudeme nikam cestova\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Far\u00e1r dvihol ruku a po\u0161krabal sa ve\u013ek\u00fdm palcom najsk\u00f4r na \u010dele, potom na r\u00fa\u0161ku a hne\u010f aj na hrudi, akoby ho v\u0161ade svrbelo. Nad\u00fdchol sa, otvoril \u00fasta a za\u010dal \u010d\u00edta\u0165.<\/p>\n\n\n\n
V tej chv\u00edli som sa nevedel rozhodn\u00fa\u0165, \u010do robi\u0165 sk\u00f4r: d\u00edva\u0165 sa, alebo nastavi\u0165 k dierke ucho, aby som lep\u0161ie po\u010dul far\u00e1ra? Oko? Ucho? V\u00e1hal som. A far\u00e1r \u010d\u00edtal.<\/p>\n\n\n\n
Rozhodol som sa pre ucho, aby som aspo\u0148 nie\u010do po\u010dul.<\/p>\n\n\n\n
„…jeden z v\u00e1s ma zrad\u00ed,“ \u010d\u00edtal far\u00e1r tajomne, \u010do vo mne prebudilo e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161iu zvedavos\u0165. Kto ho zrad\u00ed? Koho zrad\u00ed? Far\u00e1ra?<\/p>\n\n\n\n
„Mo\u017eno hovor\u00ed o mne,“ napadlo mi zrazu. „Mo\u017eno vie, \u017ee ho \u0161pehujem…“<\/p>\n\n\n\n
„Nie, ur\u010dite nie,“ presvied\u010dal som sa hne\u010f. Nem\u00f4\u017ee ma vidie\u0165 cez t\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa dierku na opa\u010dnej strane kostola.<\/p>\n\n\n\n
Pritla\u010dil som sa k dver\u00e1m e\u0161te viac. Chcel som po\u010du\u0165 viac, po\u010du\u0165 v\u0161etko.<\/p>\n\n\n\n
„Jud\u00e1\u0161,“ za\u010dul som meno.<\/p>\n\n\n\n
Spozornel som a odtla\u010dil som sa od dver\u00ed. Vymenil som ucho za oko a znova som sledoval far\u00e1ra. Bol za pultom a \u010d\u00edtal.<\/p>\n\n\n\n
„Jud\u00e1\u0161,“ zopakoval som v duchu.<\/p>\n\n\n\n
Ja to meno toti\u017e pozn\u00e1m. Na\u0161a suseda m\u00e1 psa. A vol\u00e1 ho Jud\u00e1\u0161. Je to tak\u00fd pes, \u010do na ka\u017ed\u00e9ho \u0161tek\u00e1, akoby v ka\u017edom \u010dloveku videl zlodeja. To\u010d\u00ed sa okolo seba, cer\u00ed zuby a reve, akoby do z\u00e1hrady vst\u00fapil Alibaba a \u0161tyridsa\u0165 zbojn\u00edkov.<\/p>\n\n\n\n
Povy\u0161e kostola som za\u010dul hlasy. Hne\u010f som bol dole. Schmatol som stol\u010dek a schoval som sa za roh kostola.<\/p>\n\n\n\n
Jud\u00e1\u0161. Pre\u010do si o \u0148om far\u00e1r \u010d\u00edta vo svojom bunkri?<\/p>\n\n\n\n
„Bol zradca,“ spomenul som si na jeho prv\u00e9 slov\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
„Zradil Je\u017ei\u0161a,“ takto o \u0148om hovorila stark\u00e1. Zradil ho, a preto ho zl\u00fd vojaci pribili na kr\u00ed\u017e. Viac som o Jud\u00e1\u0161ovi nevedel. O \u010dloveku. O psovi e\u0161te \u010dosi \u00e1no.<\/p>\n\n\n\n
Raz som sa p\u00fdtal susedy, pre\u010do dala svojmu psovi tak\u00e9 \u010dudn\u00e9 meno.<\/p>\n\n\n\n
„Lebo v \u0148om b\u00fdva tis\u00edc \u010dertov,“ povedala mi vtedy. „Je to zl\u00e9 psisko!“<\/p>\n\n\n\n
Nerozumel som jej. A ani neveril. Ona predsa nemohla vedie\u0165, \u017ee z neho bude zl\u00e9 psisko. To na za\u010diatku nevie nik.<\/p>\n\n\n\n
\u0160teniatka s\u00fa predsa zlat\u00e9. V\u017edy. Len sa s nimi hra\u0165, t\u00fali\u0165 si ich k sebe a bozk\u00e1va\u0165 na \u0148uf\u00e1k. V\u0161etky \u0161teniatka tak\u00e9 s\u00fa. Ako teda mohla u\u017e vtedy vedie\u0165, \u017ee v \u0148om bude b\u00fdva\u0165 tis\u00edc \u010dertov?<\/p>\n\n\n\n
„Nemohla!“ bol som si ist\u00fd. A predsa mu dala meno pod\u013ea zradcu.<\/p>\n\n\n\n
Jud\u00e1\u0161 je zl\u00fd. \u013dudia tak hovoria. Nikto nepovie: Jud\u00e1\u0161ko, m\u00f4j zlat\u00fd…<\/p>\n\n\n\n
Len\u017ee aj Jud\u00e1\u0161 bol kedysi \u0161teniatkom. Bol Jud\u00e1\u0161kom. Bol na pobozkanie, pol\u00e1skanie a prit\u00falenie, ako ka\u017ed\u00e9 bato\u013ea b\u00fdva.<\/p>\n\n\n\n
„\u010co sa s n\u00edm teda stalo?“ h\u00fatal som v duchu a znova som si spomenul na psa s vyceren\u00fdmi zubami a zaslintanou papu\u013eou. „\u010co sa mus\u00ed sta\u0165, aby sa zo \u0161teniatka stal zradca, pre ktor\u00e9ho aj Boha pribij\u00fa na kr\u00ed\u017e?“<\/p>\n\n\n\n
Skontroloval som ulicu pred kostolom. Vzduch bol \u010dist\u00fd. Vzal som stol\u010dek a vydal som sa domov. V my\u0161lienkach som sa vracal k Jud\u00e1\u0161ovi a jeho zrade.<\/p>\n\n\n\n
A vtedy, ne\u010dakane, akoby z neba blesk, jednoducho a od srdca, som v duchu povedal svoju prv\u00fa modlitbu, hoci som ani nevedel, \u017ee sa modl\u00edm:\u00a0Nech sa mi nikdy nestane nie\u010do, \u010do by ma zmenilo z Jud\u00e1\u0161ka na Jud\u00e1\u0161a…<\/em><\/p>\n\n\n\n