![\"\"](\"https:\/\/vladkostefanic.com\/_files\/200000587-53d8353d86\/STV.jpeg\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\nBol som dnes r\u00e1no znova nav\u0161t\u00edvi\u0165 stark\u00fa. Zhov\u00e1rali sme sa kr\u00e1tko, s r\u00fa\u0161kami na tv\u00e1ri a iba cez okno. Nem\u00e1m dovolen\u00e9 chodi\u0165 k nej dnu. Mama to zak\u00e1zala. St\u00e1le opakuje, \u017ee stark\u00e1 by mohla by\u0165 zo m\u0148a chor\u00e1. Neviem, \u010do t\u00fdm mama mysl\u00ed, lebo ke\u010f hovor\u00ed mne, \u017ee je zo m\u0148a chor\u00e1, tak zv\u00e4\u010d\u0161a preh\u00e1\u0148a.<\/p>\n\n\n\n
Po\u010dul som v rozhlase, \u017ee na Zelen\u00fd \u0161tvrtok bude far\u00e1r v kostole od \u0161iestej ve\u010der.<\/p>\n\n\n\n
Zelen\u00fd \u0161tvrtok. Ak\u00e9 \u010dudn\u00e9 meno. A tak som sa p\u00fdtal starkej, \u010do to znamen\u00e1. Ona by mala vedie\u0165, ve\u010f ak by nemala karant\u00e9nu, ur\u010dite by bola v bunkri s far\u00e1rom.<\/p>\n\n\n\n
„Pamiatka na P\u00e1novu ve\u010deru,“ \u0161epkala tajomne. Videla v\u0161ak, \u017ee jej nerozumiem a tak mi to napokon vysvetlila ako die\u0165a\u0165u, „vie\u0161, je to… ako ke\u010f ka\u017ed\u00fd rok oslavujeme tvoje narodeniny… lebo to bol ve\u013ek\u00fd de\u0148, ke\u010f si sa narodil…“<\/p>\n\n\n\n
Prik\u00fdvol som. Samozrejme, \u017ee to bol ve\u013ek\u00fd de\u0148.<\/p>\n\n\n\n
„A tak isto ka\u017ed\u00fd rok oslavujeme de\u0148,“ zav\u00e1hala, akoby nevedela n\u00e1js\u0165 tie spr\u00e1vne slov\u00e1, „kedy n\u00e1s p\u00e1n Je\u017ei\u0161 nau\u010dil jes\u0165,“ znova v\u00e1hala, „spolu jes\u0165,“ slov\u00e1 z nej i\u0161li \u0165a\u017eko, akoby l\u00fa\u0161tila kr\u00ed\u017eovku, „spolu jes\u0165 chlieb,“ hlas jej zmocnel a dodala, „chlieb, ktor\u00fd je vlastne s\u00e1m p\u00e1n Je\u017ei\u0161…“<\/p>\n\n\n\n
Vyp\u00falil som na \u0148u o\u010di, a\u017e mi skoro vyleteli na tv\u00e1r.<\/p>\n\n\n\n
„Aha,“ tv\u00e1ril som sa, \u017ee rozumiem, k\u00fdm ona sa usmievala. Te\u0161ila sa, \u017ee to zo seba dostala a d\u00fafala, \u017ee sa viac p\u00fdta\u0165 nebudem. Ani som to nesk\u00fa\u0161al. Bol som rozhodnut\u00fd, \u017ee sa na to pozriem cez k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa dierku.<\/p>\n\n\n\n
„A potom ho v\u0161etci opustili,“ povedala e\u0161te stark\u00e1 v\u00e1\u017ene. A mne sa zdalo, \u017ee sa jej zaiskrilo v o\u010diach, akoby chcela poveda\u0165, \u017ee aj ona sa tak c\u00edti, odkedy ju pre karant\u00e9nu nenav\u0161tevujeme.<\/p>\n\n\n\n
Moja mama mi v\u0161ak prekazila pl\u00e1ny.<\/p>\n\n\n\n
Zjedol som, \u010do mi prik\u00e1zala a vybehol som do z\u00e1hrady. Schmatol som stol\u010dek, ktor\u00fd som naposledy nechal pod \u010dere\u0161\u0148ou, aby sa ma zasa nep\u00fdtala, kam ho beriem a aby som jej zas nemusel klama\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Hnal som sa ku kostolu. Preletel som cez otvoren\u00fa br\u00e1nu, polo\u017eil stol\u010dek pod dvere, vysko\u010dil na\u0148, pri\u017em\u00faril vie\u010dko a nalepil sa na k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa dierku druh\u00fdm, otvoren\u00fdm okom.<\/p>\n\n\n\n
Far\u00e1r bol e\u0161te tam. Nemal s\u00edce na sebe plachtu ako minule, no aj dnes bol oble\u010den\u00fd… tak… hm… spomenul som si na stark\u00fa a jej bielu no\u010dn\u00fa ko\u0161e\u013eu.<\/p>\n\n\n\n
U\u013eavilo sa mi, \u017ee ho vid\u00edm. Av\u0161ak iba na chv\u00ed\u013eu. Neve\u010deral. Na ve\u013ekom kameni, na konci kostola u\u017e neboli \u017eiadne riady. Ba nielen to, zo stola bral obrusy. Zo v\u0161etk\u00fdch stolov, aj z t\u00fdch, \u010do boli nalepen\u00e9 na stene kostola pod ve\u013ek\u00fdmi obrazmi.<\/p>\n\n\n\n
„Mo\u017eno ich perie po ka\u017edom jedle,“ napadlo mi najsk\u00f4r.<\/p>\n\n\n\n
Vzal ich v\u0161etky a zmizol za dverami na boku kostola. Bunker ostal pr\u00e1zdny. A tich\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
„Pri\u0161iel som neskoro,“ \u013eutoval som a d\u00edval som sa u\u017e len na ten ve\u013ek\u00fd kamenn\u00fd st\u00f4l, ktor\u00fd bez obrusu vyzeral ako skala, ktor\u00fa blesk rozl\u00e1mal napoly.<\/p>\n\n\n\n
Pri\u0161lo mi smutno. Spomenul som si na stark\u00fa a jej slov\u00e1, \u017ee ten Je\u017ei\u0161 n\u00e1s pri poslednej ve\u010deri nau\u010dil jes\u0165… spolu jes\u0165! Len\u017ee ke\u010f tu bol ten far\u00e1r s\u00e1m, ako mohol jes\u0165 spolu? Spolu s k\u00fdm?<\/p>\n\n\n\n
„Zelen\u00fd \u0161tvrtok patr\u00ed opusten\u00fdm,“ spomenul som si, ako stark\u00e1 vravela, \u017ee aj Je\u017ei\u0161a po ve\u010deri v\u0161etci opustili. Ako stark\u00fa, ktor\u00e1 je teraz sama v karant\u00e9ne. Ako far\u00e1ra, ktor\u00fd nemal s k\u00fdm jes\u0165 posledn\u00fa ve\u010deru. A napokon aj Boha, ktor\u00fd len \u010do far\u00e1r zhasol svetlo, ostal v tom bunkri \u00faplne s\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n