Ve\u010der, ke\u010f boli u\u010den\u00edci zhroma\u017eden\u00ed za zatvoren\u00fdmi dverami, pri\u0161iel Kajf\u00e1\u0161, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj v\u00e1m!“<\/p>\n\n\n\n
U\u010den\u00edci, ale aj pri poh\u013eade na neho prem\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa, \u010di m\u00f4\u017ee by\u0165 d\u00f4veryhodn\u00fd niekto, kto horlil za smr\u0165 ich U\u010dite\u013ea. Mo\u017eno sa obr\u00e1til, mo\u017eno uveril a mo\u017eno ich chce posla\u0165 na podobn\u00fa smr\u0165, akou zomrel ich P\u00e1n. Ani jemu neuveria. <\/p>\n\n\n\n
K zhroma\u017eden\u00fdm za zatvoren\u00fdmi dverami nem\u00f4\u017ee pr\u00eds\u0165 ka\u017ed\u00fd.<\/em><\/p>\n\n\n\n Ve\u010der, ke\u010f boli u\u010den\u00edci zhroma\u017eden\u00ed za zatvoren\u00fdmi dverami, pri\u0161la Veronika, stala si doprostred a povedala im: „Pokoj v\u00e1m!“<\/p>\n\n\n\n U\u010den\u00edci ju priate\u013esky pozdravili. Mo\u017eno jej pon\u00fakli rybu a k\u00fasok chleba. Mo\u017eno \u010daj alebo poh\u00e1r v\u00edna. A potom sa posadila k stolu, za ktor\u00fdm oni sedili u\u017e dlh\u00e9 hodiny a ml\u010dala. V tej dusnej atmosf\u00e9re ani zdvorilostn\u00e9 ot\u00e1zky nemaj\u00fa miesto. Nebude sa p\u00fdta\u0165 „ako sa maj\u00fa?“ alebo „\u010do dnes robili?“ <\/p>\n\n\n\n K zhroma\u017eden\u00fdm za zatvoren\u00fdmi dverami nem\u00f4\u017ee pr\u00eds\u0165 ka\u017ed\u00fd.<\/em><\/p>\n\n\n\n Ve\u010der, ke\u010f boli u\u010den\u00edci zhroma\u017eden\u00ed za zatvoren\u00fdmi dverami, pri\u0161iel Je\u017ei\u0161, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj v\u00e1m!“ Ako to povedal, uk\u00e1zal im ruky a bok. U\u010den\u00edci sa zaradovali, ke\u010f videli P\u00e1na.<\/p>\n\n\n\n K zhroma\u017eden\u00fdm za zatvoren\u00fdmi dverami m\u00f4\u017ee pr\u00eds\u0165 iba Je\u017ei\u0161.<\/em><\/p>\n\n\n\n Aby ich otvoril. Lebo zatvoren\u00e9 dvere s\u00fa ako zatvoren\u00fd hrob. <\/p>\n\n\n\n A ten je od ve\u013ekono\u010dn\u00e9ho r\u00e1na otvoren\u00fd. Pr\u00e1zdny nafurt!<\/p>\n\n\n\n Aj my by sme tak chceli. Vidie\u0165 Je\u017ei\u0161a, ke\u010f sme za zatvoren\u00fdmi dverami. Aby ka\u017ed\u00e9 tak\u00e9to dvere otvoril, vst\u00fapil dnu a zopakoval: „Pokoj v\u00e1m!“<\/p>\n\n\n\n Len\u017ee On za t\u00fdmi zatvoren\u00fdmi dverami e\u0161te dodal: Blahoslaven\u00ed t\u00ed, \u010do nevideli, a uverili. <\/p>\n\n\n\n To povedal o n\u00e1s. O tebe. O mne. Nevidel. A predsa uveril. Alebo blahoslaven\u00ed t\u00ed, ku ktor\u00fdm som nepri\u0161iel cez zatvoren\u00e9 dvere a beztak uverili.<\/p>\n\n\n\n Ver\u00edm tomu, \u017ee u\u010den\u00edci odvtedy u\u017e nikdy neboli za zatvoren\u00fdmi dverami!<\/p>\n\n\n\n Neschov\u00e1vali sa vystra\u0161en\u00ed, z\u00fafal\u00ed a zm\u00e4ten\u00ed. Naopak. Mali vieru, \u017ee nech sa v \u017eivote \u010dloveka deje \u010doko\u013evek, Je\u017ei\u0161 je v\u017edy bl\u00edzko. A mali ju aj v Koloseu.<\/p>\n\n\n\n Lebo viera, to nie je \u010dakanie za zatvoren\u00fdmi dverami. Viera to s\u00fa otvoren\u00e9 dvere.<\/p>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.vladkostefanic.com\/_files\/200000660-2707427076\/_DSC6976.jpg\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\n