\u010c\u00edtal som raz pr\u00edbeh o \u017eidovskom chlapcovi, ktor\u00fd pre\u017eil vojnu v\u010faka Je\u017ei\u0161ovi. Patril do skupinky \u017eidov, ktor\u00fdch vystrie\u013eali nacisti. Tel\u00e1 hodili do masov\u00e9ho hrobu a jamu zasypali. Medzi obe\u0165ami bol aj dvan\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd chlapec, ktor\u00fd e\u0161te \u017eil. Vyhrabal sa z plytkej hliny a rozbehol sa do bl\u00edzkej dediny. Obch\u00e1dzal okolie a h\u013eadal \u00fakryt v domoch.<\/p>\n\n\n\n
Sedliaci vedeli, \u010do sa stalo, a ke\u010f videli chlapca pokryt\u00e9ho \u0161pinou, r\u00fdchlo mu zavreli dvere pred o\u010dami. Nik nechcel prija\u0165 \u017eidovsk\u00e9ho chlapca. Nik nechcel riskova\u0165 vlastn\u00fd \u017eivot a \u017eivot svojej rodiny, lebo ukr\u00fdva\u0165 \u017eidovsk\u00e9ho chlapca sa trestalo smr\u0165ou.<\/p>\n\n\n\n
Jedna \u017eena sa chystala urobi\u0165 to ist\u00e9, zatvori\u0165 mu dvere pred nosom, ke\u010f si chlapec spomenul na slov\u00e1 ist\u00e9ho katol\u00edckeho k\u0148aza, ktor\u00fd rozpr\u00e1val o tom, \u017ee kres\u0165ania by mali v ka\u017edom \u00fabo\u017eiakovi, zranenom \u010di chudobnom, vidie\u0165 Je\u017ei\u0161a a spr\u00e1va\u0165 sa tak.<\/p>\n\n\n\n
„Nepozn\u00e1\u0161 ma? Ja som Je\u017ei\u0161, o ktorom vy kres\u0165ania hovor\u00edte, \u017ee ho milujete!“ vykr\u00edkol chlapec, ke\u010f sa mu \u017eena chystala zatvori\u0165 dvere.<\/p>\n\n\n\n
A \u017eena pochopila. Rozplakala sa a otvorila dvere dokor\u00e1n. <\/p>\n\n\n\n
A tak ten chlapec pre\u017eil vojnu v\u010faka \u017eene, ktor\u00e1 nebola schopn\u00e1 opusti\u0165 Je\u017ei\u0161a\u2026<\/p>\n\n\n
\n<\/figure>\n<\/div>\n\n\n
„Aj vy chcete od\u00eds\u0165?“ p\u00fdta sa dnes Je\u017ei\u0161 svojich najbli\u017e\u0161\u00edch.<\/p>\n\n\n\n
Hovoril im o chlebe, ktor\u00fdm je on s\u00e1m. Hovoril im, \u017ee musia jes\u0165 jeho Telo, aby mali \u017eivot. Hovoril im, \u017ee \u017ei\u0165 z neho, znamen\u00e1 \u017ei\u0165 naveky. Len\u017ee oni mu nerozumeli, ba mnoh\u00ed sa na \u0148om pohor\u0161ovali a tak ho opustili a viac za n\u00edm nechodili.<\/p>\n\n\n\n
Je\u017ei\u0161 sa pozrie na svojich najbli\u017e\u0161\u00edch a p\u00fdta sa: „Aj vy ma chcete opusti\u0165? Aj vy ma chcete zaprie\u0165? Aj vy sa chcete tv\u00e1ri\u0165, \u017ee ma nepozn\u00e1te, \u017ee na mne nez\u00e1le\u017e\u00ed, a \u017ee ma nepotrebujete?“<\/p>\n\n\n\n
A rovnako sa p\u00fdta aj dnes, lebo tak\u00fdch, ktor\u00ed ho op\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa, zapieraj\u00fa a nepotrebuj\u00fa, je v ka\u017edej dobe dostatok. Lebo Je\u017ei\u0161 nerob\u00ed, \u010do by mal. Lebo Je\u017ei\u0161 neodpoved\u00e1, kedy by mal.<\/p>\n\n\n\n
Ak\u00e9 \u013eahk\u00e9 je n\u00e1js\u0165 si d\u00f4vod, pre\u010do zaprie\u0165 Je\u017ei\u0161a. Aj ja by som to dok\u00e1zal. A na\u0161iel by som ich aj tucet, ak by som ve\u013emi chcel, len\u017ee ja nechcem!<\/p>\n\n\n\n
P\u00e1\u010di sa mi ako to povedal Peter: „A ku komu by sme i\u0161li? Ve\u010f ty m\u00e1\u0161 slov\u00e1 ve\u010dn\u00e9ho \u017eivota!“<\/p>\n\n\n\n
Hej. To je ono. Kam inam by som i\u0161iel? Na koho in\u00e9ho by som sa mohol obr\u00e1ti\u0165? Komu in\u00e9mu by som mohol d\u00f4verova\u0165? A kto in\u00fd mi je schopn\u00fd \u010do i len pris\u013e\u00fabi\u0165 to, \u010do s\u013eubuje Je\u017ei\u0161?<\/p>\n\n\n\n
Nie, Boh sa nezapiera, aj ke\u010f sa nespr\u00e1va pod\u013ea na\u0161ich predst\u00e1v!<\/p>\n\n\n\n
Boh sa nasleduje, aj ke\u010f je ticho, aj ke\u010f ml\u010d\u00ed, aj ke\u010f ni\u010d nerob\u00ed. Boh sa nasleduje z l\u00e1sky, nijako in\u00e1\u010d. Lebo ka\u017ed\u00e9 in\u00e9 nasledovanie vedie k poku\u0161eniu opusti\u0165 ho a n\u00e1js\u0165 si in\u00e9ho boha\u2026<\/p>\n\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/96e19d8f6d.clvaw-cdnwnd.com\/56958a3ff2fd5fdcdbd797b978b04dd5\/200000461-6b5396c4e1\/_VS93904.jpg?ph=96e19d8f6d\")
<\/figure>\n<\/div>\n\n\n