A tma nastala po celej zemi, hoc bolo len okolo tretej popoludn\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Slnko sa zatmelo, in\u00e1\u010d, ne\u017e zvykne pri prirodzenom zatmen\u00ed. Vt\u00e1\u010d\u00ed spev zat\u00edchol. My\u0161ky a hrabo\u0161e sa schovali do svojich dier. A vlci sklonili hu\u0148at\u00e9 hlavy a prestali zav\u00edja\u0165. Tma a ticho sa rozliali po Jeruzaleme ako rozvodnen\u00e1 rieka.<\/p>\n\n\n\n
A predsa sa k\u00fasok svetla predral cez hust\u00fa hmlu. Ukri\u017eovan\u00fd sa pozrel na svojich mu\u010dite\u013eov a s absol\u00fatnou istotou predniesol slov\u00e1 milosrdenstva: „Odpus\u0165 im, odpus\u0165, lebo oni nevedia, \u010do robia!“<\/p>\n\n\n
\n<\/figure>\n<\/div>\n\n\n
N\u00e1kladn\u00e9 auto zrazilo profesion\u00e1lneho cyklistu, ktor\u00fd vyhral v roku 2011 ru\u017eov\u00fd dres na sl\u00e1vnom Giro d’Italia. Volal sa Michele Scarponi.<\/p>\n\n\n\n
Bola oby\u010dajn\u00e1 nede\u013ea. R\u00e1no vstal, pobozkal man\u017eelku na l\u00edce a i\u0161iel tr\u00e9nova\u0165 na dom\u00e1ce cesty.<\/p>\n\n\n\n
,V nede\u013eu nie je ve\u013ea \u00e1ut na ceste. V nede\u013eu je to bezpe\u010dn\u00e9\u2026‘ myslel si on, myslela si jeho rodina.<\/p>\n\n\n\n
Na kri\u017eovatke si ho v\u0161ak nev\u0161imol \u0161of\u00e9r n\u00e1kladn\u00e9ho auta.<\/p>\n\n\n\n
Bolo osem hod\u00edn r\u00e1no. Bolo jasno a predsa pre mnoh\u00fdch nastala tma po celej zemi.<\/p>\n\n\n\n
Zomrel tridsa\u0165 sedemro\u010dn\u00fd otec, man\u017eel a syn.<\/p>\n\n\n\n
O nieko\u013eko dn\u00ed bol pohreb.<\/p>\n\n\n\n
Mno\u017estvo report\u00e9rov, mno\u017estvo zn\u00e1mych cyklistov, priatelia, zn\u00e1mi, man\u017eelka, deti a otec neboh\u00e9ho cyklistu. Otec, ktor\u00fd pri\u0161iel pr\u00edli\u0161 skoro o syna. Otec, ktor\u00e9mu syna zrazil jeho priate\u013e. A tak sa report\u00e9ri, samozrejme, p\u00fdtali aj na neho.<\/p>\n\n\n\n
Hoci je niekedy tma po celej zemi, k\u00faso\u010dek svetla si v\u017edy n\u00e1jde svoju cesti\u010dku.<\/p>\n\n\n\n
„Dobre sa navz\u00e1jom pozn\u00e1me,“ povedal otec neboh\u00e9ho o \u0161of\u00e9rovi, ktor\u00fd mu zrazil syna. „Stratil som syna, ale mysl\u00edm aj na neho\u2026“<\/p>\n\n\n\n
„Ako m\u0148a poslal Otec, aj ja posielam v\u00e1s!“ hovor\u00ed Je\u017ei\u0161.<\/p>\n\n\n\n
A mne pri\u0161lo na um, ak\u00e9 povzbudzuj\u00face je, ak po tejto zemi kr\u00e1\u010daj\u00fa \u013eudia, ktor\u00ed sa aspo\u0148 tro\u0161i\u010dka podobaj\u00fa na toho ukri\u017eovan\u00e9ho, ktor\u00fd aj v tej najhustej\u0161ej tme dok\u00e1zal poveda\u0165: „Ot\u010de, odpus\u0165 im\u2026“<\/p>\n\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/96e19d8f6d.clvaw-cdnwnd.com\/56958a3ff2fd5fdcdbd797b978b04dd5\/200002072-6cc506cc51\/_VS97431.jpeg?ph=96e19d8f6d\")
<\/figure>\n<\/div>\n\n\n