Krížová cesta mestom 2018 – Galéria
VEĽKONOČNÁ NEDEĽA
„Uvidel a uveril“ (Jn 20, 8).
Aleluja! Kristus vstal z mŕtvych! Otče, jasáme v tvojej sláve! Radujeme sa, obraciame svoj zrak na Jediného žijúceho, ktorý sedí po tvojej pravici nad každým kniežatstvom, mocnosťou, a silou.
Ježiš žije! Márii Magdaléne v hlave víria myšlienky pred prázdnym hrobom: Ježiš zmizol! Čo sa stalo? Kto zobral jeho telo? My však upriamme svoj zrak na živého Krista. Nech nám nevíria v hlave márne a beznádejné myšlienky, ktoré sa nám pokúšajú dať „rozumné“ vysvetlenie. Pretože Ježiš žije, máme nádej. Sme novým stvorením. Môžeme sa na svet dívať novými očami, myslieť so životodarnou nádejou, hovoriť slová múdrosti a poznania. Pretože Ježiš žije a dáva nám svoj pokoj. Neznámo nami nemôže otriasť. Boh je tu pre nás a nič nás nemôže odlúčiť od jeho lásky.
Ježiš žije! Petrovi hlavou víria myšlienky viny: „Zradil som ho. Tvrdil som, že za neho položím svoj život. Čo teraz?“ U Ježiša však neexistuje neodpustenie. Ježiš nás zmieril so sebou. Spolu s ním máme miesto po pravici Boha. Pretože je živý, sme oslobodení od hriechu a smrti. Je nám odpustené. Bodka. Ježišova krv nás očistila. Pretože je večne živý a jeho očistenie je mocné. Aj keď je teraz náš život ukrytý v Kristovi, príde deň, keď s ním vystúpime v sláve.
Ježiš žije! Ján tiež videl prázdny hrob – a uveril. Možno tomu celkom nerozumel, ale uveril. Spomenul si na Ježišovo prisľúbenie a videl očividný dôkaz v prázdnom hrobe. Veril tomu viac ako vlastným myšlienkam.
Ježiš žije! A čo ty? V Kristovi máme prisľúbenie večného života. Života plného milosti, slávy a nikdy nekončiacej radosti. Hoci nejaký čas (podobný Pôstu) znášame nedostatok a ťažkosti, musíme upriamiť svoj zrak na to, čo je hore, vediac, čo prázdny hrob naozaj znamená. Kristus vstal z mŕtvych a práve v ňom máme účasť na večnom živote.
Ježiš, ty žiješ! V tebe žijem, hýbem sa a som! Aleluja!
Texty prevzatý z časopisu Slovo medzi nami
