Rok založenia farnosti Strážske nie je úplne jednoznačný. S istotou však možno povedať, že Strážske ako farnosť  sa spomína už v roku 1437. Od roku 1713 sú známe aj matričné záznamy.[1] V tom čase k farnosti ako filiálna obec patril Brekov. Filiálky Krivošťany, Staré, Zbudza sú v matrikách zaznamenané len do roku 1720. Predpokladá sa, že v tom čase bola už zriadená farnosť Staré.

K farnosti Strážske bola v roku 1760 pridaná filiálka Pusté Čemerné. K farnosti boli pripojené aj Voľa, Nacina Ves a majer Stankovce. Medzi Pustým Čemerným a Nacinou Vsou bol vybudovaný okolo roku 1830 nový majer Vybuchanec a pripojený k farnosti Strážske. Od roku 1830 je farnosť ustálená, nemenná.[2]

Záznamy v  kronikách mesta ako aj z katolíckej farskej kroniky hovoria o tom, že pôvodný, starý kostol sa nachádzal v priestoroch vstupu do dnešného areálu základnej školy, v susedstve bývalej pánskej záhrady. Doklady o mieste postavenia pôvodného kostola sa však nezachovali.  Zemepán Ján Okoličanyi dal postaviť nový kostol, ktorý slúži veriacim aj v súčasnosti. V roku 1807 dal najskôr postaviť novú – súčasnú farskú budovu a o rok neskôr, 20. septembra 1808 za prítomnosti Jána Okoličanyiho a šľachtica Vandernátha boli slávnostne vysvätené základy kostola. V roku 1821 v deň sviatku Nanebovstúpenia Pána, bol kostol slávnostne vysvätený dekanom Baldovským.[3]

Interiér kostola tvorí 5 oltárov. Nad hlavným oltárom je veľká freska Nanebovstúpenia Pána. Hlavný oltár tvorí veľká plastika Krista na kríži a bočné postavy anjelov. Ku kostolu je pripojená aj farská budova, ktorá s kostolom tvorí jednotný architektonický celok zdôraznený spojovacím múrom.

Obr. Farský kostol

Vo farnosti Strážske vykonávalo duchovnú činnosť množstvo kňazov a kaplánov. Po skončení 2. svetovej vojny farnosť spravoval farár Jozef Lukáč, ktorý v nej pôsobil od roku 1918 až do roku 1953.[4]

Ako kapláni vo farnosti v tomto období účinkovali: Jozef Tokár (1945), Július Zgabur (1946), Juraj Timko (1946), Andrej Varga (1949), Ján Bubán (1953). Kaplánka v Strážskom však bola zriadená už v roku 1857. Spomínaný kaplán Ján Bubán, rodák z Pavloviec nad Uhom, od roku 1953 pôsobil vo farnosti ako farár do roku 1959.[5]

Obdobie po skončení vojny bolo pre duchovný život všetkých občanov veľmi ťažké. Situácie zvlášť sťažovali nové režimy, ktoré v našej republike presadzovali predovšetkým komunisti. Inak tomu nebolo ani v našej obci.

No aj napriek mnohým nepríjemnostiam, s ktorými sa stretával, bol prínosom pre farnosť. Staral sa nielen o duchovný rozvoj farnosti, ale tiež o zveľaďovanie a ochranu farských majetkov. Počas jeho účinkovania bola opravená veža na kostole v Nacinej Vsi. Krátko nato bola opravená strecha na kostole a farskej budove v Strážskom. V čase, keď bol zavedený vodovod v podniku Chemko, zaviedli vodovod aj vo farskej budove. Okrem týchto úprav bola uskutočnená ďalšia – oprava organu v Nacinej Vsi, ako aj v Strážskom, kde bol zapojený organ na elektrický prúd. Počas účinkovania vdp. Jána Bubána bola vo farnosti birmovka – dňa 25. augusta 1957. Sviatosť birmovania vyslúžil košický biskup  J. Ex. Jozef Čársky za prítomnosti mnohých kňazov a veriacich.

Dňa 15. júna 1959 bol farár Ján Bubán  preložený do farnosti Nižný Slávkov. Na jeho miesto nastúpil vdp. Vojtech Kmec. V roku jeho nástupu do funkcie správcu farnosti v Strážskom neboli zaznamenané žiadne mimoriadne udalosti.

Po predchádzajúcej birmovke bola najbližšie sviatosť birmovania udeľovaná 5. júna 1960 vo farnosti Staré. Sviatosť bola udelená aj 193 birmovancom zo Strážskeho. Sviatosť udelil košický biskup J. Ex. Jozef Čársky.

Vo farnosti sa rozvíjal duchovný život aj vyučovaním náboženstva. Náboženstvo sa vyučovalo na všetkých školách vo farnosti. Podmienky však boli sťažené tým, že ročníky boli pospájané v jednej učebni. Problémy boli aj s deťmi grécko-katolíckych veriacich, ktorí neprešli k pravoslávnym. Tieto deti sa zúčastňovali na vyučovaní rímsko-katolíckeho náboženstva, čo štátne orgány nepovoľovali.

Vdp. Vojtech Kmec počas svojho účinkovania uskutočnil aj mnoho úprav. V roku 1961 bola v predsieni kostola umiestnená Lurdská jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie. Kedysi jaskyňa slúžila ako oltár v starom kostole v Brekove. Koncom toho istého roku bola veriacimi do kostola v Strážskom zakúpená nová krížová cesta.

V tom čase boli zmeny uskutočnené aj na farskej budove. Nevyhovujúce pece boli vymenené za kachľové pece, prehnitá podlaha v kuchyni a susednej izbe bola vymenená za drevenú dlažbu, zároveň boli vymenené okná na celej farskej budove, okrem kaplánky.

Nasledujúce roky 1962 – 1964 nepriniesli nejaké mimoriadne udalosti. Naďalej sa pokračovalo v úpravách budov. Neskôr bola omietka farského kostola  značne poškodená a ohrozovala veriacich, preto boli nutné opravy. Zároveň sa pristúpilo ku generálnym opravám strechy, ktorá už bola hrdzavá. Vo vnútri kostola vo svätyni boli staré pieskovcové dlaždice nahradené novými – terasovými dlaždičkami. Zmena bola uskutočnená aj vo filiálnom kostole vo Vybuchanci – po dohode s veriacimi bola ku kostolu pribudovaná malá sakristia a chór. Vo filiálnom kostole v Nacinej Vsi boli v roku 1966 výmene okná a lavice.

Aj rok 1968 je zaznamenaný ako rok opráv farského kostola. Najprv boli uskutočnené opravy vonkajšej omietky. Po úpravách dňa 18. októbra 1968 bola vykonaná posviacka obnoveného kostola Júliusom Kolesárom, správcom farnosti v Brehove. Po vonkajšej úprave kostola sa vyžiadala aj vnútorná úprava. Tesne pred začatím maľby sa rozšíril chór kostola, v období medzi rokom 1970-71. K maľbe, ako aj rozšíreniu chóru sa vyžadoval súhlas Pamiatkového úradu.[6] V nasledujúcom období v oblasti náboženského života neboli zaznamenané nevšedné udalosti. Veriaci sa zúčastňovali bohoslužieb a pristupovali k sviatostiam.


[1] Porov. Farská kronika, s. 3.

[2] Porov. JÁGER, M.: Mesto Strážske. Prešov : Dino 1994, s. 16.

[3] Porov. Pamätná kniha: Obec Strážske od r. 1934, s. 28 – 31.

[4] Porov. Farská kronika, s. 2 – 3, 7 – 8.

[5] Porov. Farská kronika, s. 22.

[6] Porov. Farská kronika, s. 2 – 6.