Niektoré slávnosti, aj keď sa neslávia v nedeľu, Cirkev vyzdvihla na úroveň nedele. Ich slávenie je pre nás preto povinné, lebo je to oslava dôležitých tajomstiev spásy. Hovoríme im prikázané sviatky.

Sú to tieto slávnosti:

Narodenie Pána

„I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“ (Lk 2, 7)

Darmo by sme v evanjeliách i v celom Novom zákone hľadali presný dátum Ježišovho narodenia. Nepoznáme ani deň, ani mesiac, ba ani presný rok jeho narodenia. Ako je to možné? V dobe, keď sa Pán Ježiš narodil, nejestvovali zápisy do knihy narodených ako dnes. Dokonca aj letopočet bol celkom iný. Roky sa počítali od založenia Ríma alebo od vlády

nejakého kráľa. Cirkev už oddávna slávi Ježišovo narodenie 25. decembra. Pre nás sú dôležité slová anjela, ktoré povedal pastierom: „ale anjel im povedal: Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil spasiteľ, Kristus Pán.!“ (Lk 2, 10 – 11)

A pre nás tým „dnes“ je 25. december.

Zjavenie Pána

Pán Ježiš sa zjavuje svetu ako Boží Syn, Spasiteľ a Vykupiteľ prostredníctvom anjela, ktorý sa zjavuje pastierom pasúcim svoje stáda pri Betleheme (Lk 2, 8 – 20), prostredníctvom nábožného muža Simeona a prorokyne Anny (Lk 2, 22 – 40) aj prostredníctvom troch mudrcov (kráľov) od východu (Mt 2, 1 – 12).

Tento sviatok má v sebe tri skutočnosti :

1. zjavenie pohanom,

2. krst v Jordáne,

3. prvý zázrak v Káne.

Cirkev tieto udalosti z Ježišovho života slávi 6. januára vo vianočnom období.

Nanebovstúpenie Pána

„Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.“(Lk 24, 50 – 51) Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba. Túto udalosť Cirkev slávi na štyridsiaty deň po Veľkonočnej nedeli. Táto slávnosť nemá pevný dátum, lebo závisí od dátumu Veľkonočnej nedele a tá sa slávi každý rok v iný deň.

Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi

Je to slávnosť, ktorou si Cirkev uvedomuje nesmierny poklad, ktorý má. Je to sviatosť oltárna – Kristovo telo a krv, v ktorej je prítomný Pán Ježiš pod spôsobom chleba a vína.

„Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“(Jn 6, 51)

Slávime ho v období „cez rok“ vo štvrtok po nedeli Najsvätejšej Trojice.

Nepoškvrnené počatie Panny Márie

Každý človek prichádza na svet poznačený dedičným hriechom. Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu už od chvíle svojho počatia. Veď sa mala stať matkou Božieho Syna. Túto mimoriadnu Božiu lásku Cirkev slávi 8.decembra v adventnom období.

„Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, oni ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“(Gn 3, 15)

„Anjel prišiel k nej a povedal: Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou. (Lk 1, 28)

Bohorodičky Panny Márie

Túto slávnosť slávi Cirkev v prvý deň nového kalendárneho roka, čiže 1. januára vo vianočnom období. V tenot deň si Cirkev pripomína Pannu Máriu ako Bohom vyvolenú Matku Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorej zveruje celý nastávajúci rok.

„Ale keď prišla plnosť čsu, Boh poslal svojho syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo.“ (Gal 4,4 – 5)

Nanebovzatie Panny Márie

„Ale Kristus vstal z mŕtvých, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus: potom pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi.“(1 Kor 15,20 -23)

Túto udalosť v živote Panny Márie slávi cirkev 15. augusta v období „cez rok“. Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť. Skonala viac túžbou po milovanom Synovi a nebeskej vlasti ako na starobu alebo chorobu. S blahoslavenou dušou si nebeský Otec vzal aj telesnú schránku Márie do svojej slávy.

Svätých apoštolov Petra a Pavla

Slávnosť týchto dvoch svätcov slávi Cirkev 29. júna v období „cez rok“. Svätí Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme asi v roku 67. Peter bol ukrižovaný dole hlavou a Pavol bol sťatý.

„Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? On povedal: Kto si, Pane? A ten: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň, choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť(Sk 9, 3 -6) Potom som videl a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, vrukách mali palmy . . . „(Zj 7, 9)

Všetkých svätých

V novembri si Katolícka cirkev pripomína dva významné sviatky: 1. novembra je to slávnosť Všetkých svätých. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, a nie strachu. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom slávnosti Všetkých svätých.

Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306 – 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 – 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne na prvú nedeľu po Turícach. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých.

Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkov. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.

Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Na Slovensku je slávnosť Všetkých svätých dňom pracovného pokoja.

NEPRIKÁZANÉ SVIATKY

1. Obetovanie Pána – 2. februára
2. Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie – 19. marca
3. Veľkonočný pondelok – /pohyblivý/
4. Zvestovanie Pána – 25. marca
5. Turíčny pondelok – /pohyblivý/
6. Najsvätejšieho Srdca Ježišovho – /pohyblivý/
7. Sv. Cyrila a Metoda – 5. júla
8. Narodenie Panny Márie – 8. septembra
9. Sedembolestnej Panny Márie – 15. septembra
10. Sv. Štefana, prvého mučeníka – 26. decembra