Kňazstvo je sviatosť, ktorou Ježiš udeľuje svoju kňazskú moc a dáva potrebnú milosť k tomuto úradu.
Ježiš Kristus je pravý a večný kňaz. Vykonáva kňazský úrad a poslanie. Je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. Aby mohol nepretržite pokračovať v svojej kňazskej službe aj po odchode do neba, ustanovil sviatosť kňazstva. Ňou prepožičiava svoju kňazskú moc kňazom. Pomocou nich ako živých nástrojov je prítomný v Cirkvi a stále pokračuje v kňazskom poslaní.
Kňazstvo je prostrednícka služba medzi Bohom a ľuďmi. Je to služba na poučovanie a posväcovanie ľudí v Cirkvi.
Kňazom sa môže stať iba muž, ktorého Boh povoláva k tejto posvätnej službe. Príprava na kňazstvo sa uskutočňuje štúdiom posvätnej teológie a výchovou v kňazskom seminári. Je spoločnou starosťou celej Cirkvi. Za kňazské povolania sa pravidelne modlíme a napomáhame ich rozvoj.
Udelenie sviatosti
Sviatosť kňazstva udeľuje biskup vkladaním rúk a modlitbou pri kňazskej vysviacke. Sviatosť kňazstva udeľuje kňazskú moc, Božiu milosť a nezmazateľný znak, ktorý spôsobuje, že kňaz je kňazom naveky. Z Kristovho ustanovenia sú tri stupne kňazstva: biskup, kňaz a diakon. Biskup má plnosť kňazskej moci. Je nástupcom apoštolov. Kňaz je spolupracovník biskupa a jeho sprítomňovateľ medzi veriacimi. Diakoni sú pomocníci biskupa a kňazov.
Poslaním kňaza je:
- hlásať evanjelium;
- prinášať obetu svätej omše;
- vysluhovať sviatosti;
- modliť sa za ľudí a požehnávať ich.Kňaz je sprítomňovateľom Krista a jeho zástupcom na zemi. Je všetkým pre všetkých.
Služobné kňazstvo sa podstatne líši od spoločného kňazstva veriacich, lebo udeľuje posvätnú moc na službu veriacim. Vysvätení služobníci vykonávajú svoju službu Božiemu ľudu vyučovaním, Božím kultom a pastorálnou správou. (KKC, 1592)
„Sami veriaci nech si zas uvedomujú svoju podĺžnosť voči svojim kňazom, a preto nech im preukazujú detinskú lásku ako svojim duchovným pastierom a otcom.“ (PO, 9)
„Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“ (Lk 10, 16)
