Poslal ma ohlásiť Pánov milostivý rok… Lk4,19

Vracal som sa z dlhšej cesty domov, keď som si uvedomil, že mi ešte treba nakúpiť.

Osobne, keď nemusím, nezvyknem nakupovať vo veľkých obchodných centrách. Čím menej ľudí, tým lepšie.

Keď som na cestách, zvyknem sa zastaviť v malej dedinke a nakúpiť tam. Nie v každej dedine však majú pozdĺž hlavnej cesty obchod.

Prešiel som jednu dedinu a nič. Druhú dedinu. Zdalo sa mi, že pred obchodom je príliš veľa áut. A teda aj zákazníkov. Minul som ešte dve dediny, kým som nakoniec zastal v malej dedinke pod hradom pred malým obchodníkom, v ktorom určite práve nemali zákazníkov. Spoznal som to hneď. Predavačka, ležérne zahalená do dlhého čierneho kabáta pofajčievala pred obchodom.

Zastavil som auto a vystúpil. Slušne som ju pozdravil. Zamračene mi odzdravila. Odhodila nedofajčenú cigaretku a otvorila mi dvere do obchodu.

“Dúfam, že máte drobné,” oslovila ma tvrdo ešte vo dverách, “z bankoviek vám nevydám.”…

V duchu som sa usmial.

Prechádzal som dvoma úzkymi uličkami, aby som nakúpil, čo mi bolo treba. Napokon som pristúpil k pokladni. Predavačka vyzerala stále zachmúrene a znudene. Pomohol som jej vybrať tovar z košíka. Ani sa nepoďakovala. Jedným okom som sledoval, ako naskakujú čísla na pokladni.

Keď to konečne všetko zrátala, povedala sumu. Znova som sa v duchu usmial.

Vysypal som jej popod nos tridsať eur v kovových minciach. Očami som sledoval, ako zareaguje. Naozaj sa usmiala. Cítil som sa ako Mikuláš, ktorý priniesol, po čom túžila od rána. Mince, aby neprevracala očami vždy, keď niekto ďalší príde k pokladni s veľkou bankovkou.

Slušne som sa jej poďakoval, že ma obslúžila a daroval som jej úsmev. Opätovala ho. Normálne sa na mňa usmiala. Vďačne a veselo.

Sadol som do auta a premýšľal, že ako málo niekedy stačí, aby sa vrátil človeku úsmev do tváre. Plniť hoci aj tie najjednoduchšie želania. Nič veľké.

Byť iba všímavý a hľadať, po čom túži človek, ktorý sa na mňa mračí. Hoci by to mala byť iba jednoduchá šálka kávy. Ak sa pre ňu zamračená tvár stane tvárou veselou, tak tu kávu urobím aj sám. A urobím ju hoci aj hneď.

Autor: Vladimír Štefanič