“Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.”

Ruku na srdce a poďme na jednoduchý test.

Ježiš sa na mňa díva a pokojne mi dáva na výber:

A: Môžeš mať podiel vo veľkej firme.

B: Môžeš mať podiel na záchrane ľudstva.

C: Môžeš mať podiel so mnou.

Mať podiel vo veľkej firme. Nie zlé. Ani pre mňa, ani pre ostatných. S peniazmi sa dá predsa urobiť veľa. Usporiadať si život, ale aj zachraňovať, aj pomáhať. A osláviť svoje meno. Hoci aj pomáhaním iným.

Mať podiel na záchrane ľudstva. Tiež nie zlé. Aký vznešený cieľ. Veď, aby sme pomáhali slabším a zachraňovali, to by si želal aj Ježiš. A moje meno by sa zapísalo do dejín.

Mať podiel s ním. To už je hazard. Neznáma cesta. Nepredvídateľná. Cesta bez istôt. Cesta nasledovania ktohovie kam. Lebo jeho cesty zväčša nie sú našimi cestami. A okrem toho, mať s ním podiel znamená potlačovať vlastné, aby jeho bolo oslávené. A vzdať sa mena. Aby jeho bolo oslávené, ako si to zo srdca želáme v Otčenáši: posväť sa meno tvoje.

Ruku na srdce. Koľkí by si volili čokoľvek, len nie podiel s ním?

Máme radi istoty. Aj v našej viere, našom kresťanstve a nasledovaní. Akoby jeho nasledovať viac nebolo vzdať sa seba, vlastných plánov, cieľov a nechať sa viesť.

Nechcieť mať podiel s ním by menilo celý rozhovor medzi Ježišom a Petrom asi takto:

Peter mu povedal: “Nikdy mi nebudeš umývať nohy!”

Ježiš mu odpovedal: “Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.”

Šimon Peter mu vravel: “Pane, nevadí, umyjem si nohy sám, večer, keď sa vrátim domov!”

Sám. Urobím si svoju vieru sám. Urobím si svoje kresťanstvo sám. Nemusím mať podiel s tebou. Už som predsa veľký. Už viem, čo si z tvojich slov vybrať chcem, a čo môžem zabudnúť alebo ignorovať. Ale ďakujem za ponuku!  


Autor: Vladimír Štefanič