V škole sme sa kedysi dávno učili, čo je spravodlivosť: stála a pevná vôľa dať každému jeho právo – alebo každému, čo mu patrí.

Uplynulé dni ma zaujal článok, ktorý priniesli kresťanské média o americkom pastorovi Franklinovi Grahamovi, ktorý mal mať v lete evanjelizačné turné po Veľkej Británii. Píšem mal mať, keďže mu ho takmer všetky (vopred dohodnuté) mestá dodatočne zrušili. Ozvali sa komunity, ktoré podporujú sexuálnu inakosť.   Ten muž vraj šíri nenávisť. Ako ináč, keď homosexuálne správanie nazýva hriechom.

Homosexuálne správanie je v poriadku – posledné (dve? štyri?) desaťročia nás o tom presviedčajú politické, či spoločenské elity. A môžu o tom slobodne hovoriť – veď je spravodlivé dať každému právo hovoriť.

Homosexuálne správanie je hriech (nie homosexualita sama o sebe, rovnako ako heterosexuálne správanie mimo manželstva je hriechom) – posledných dvesto desaťročí nás to učí Písmo. A nemôžeme o tom slobodne hovoriť, lebo sme hneď obvinení, že šírime nenávisť. A vari nie je rovnako spravodlivé dať aj nám právo o tom hovoriť?

Veď hriech je to, pre čo prišiel Kristus na túto zem. Naozaj sa mám báť používať toto slovo pravdivo, aby ma náhodou neobviňovali zo šírenia nenávisti? Z čoho sa potom budeme spovedať? Z dobrých skutkov?

Nebudeme obžalovaní z toho, že sme nerobili zázraky,ani že sme neboli teológmi či nemali videnia, ale z toho, že sme neoplakávali svoje hriechy.Láskou nikdy nemôžeš hrešiť. Hriech je nemilovať alebo milovať zle.
sv. páter Pio

Spravodlivosť ako právo, aby každý dostal, čo mu patrí, je z rímskeho práva.

Ježišova spravodlivosť je však o inom.

Ako u Jozefa, o ktorom Písmo píše, že bol spravodlivý – čo znamená, že žil podľa božej vôle. Ako u Jána Krstiteľa, keď ho Ježiš žiada o krst slovami, aby urobil, čo je spravodlivé – aby robil, čo je božia vôľa.

Spravodlivé v evanjeliách je to, čo je v súlade s Božou vôľou.

Ježiš hovorí o spravodlivosti, ktorá musí byť väčšia ako tá, ktorú majú farizeji. Vtedajší i terajší, čo sa oháňajú ľudskou spravodlivosťou, ako keby človek mohol vždy bezchybne vedieť a rozumieť tomu, čo mu osoží a na čo má potom aj právo.

Človek sa vie mýliť, s tým už mám skúsenosť. Boh však nie.

Aj to je dôvod, prečo ma Ježiš upozorňuje na spravodlivosť, ktorá je nasledovaním nie ľudskej, ale božej vôle. Lebo len tá mi môže ukázať, čo je naozaj osožné človeku.

Preto je pre kresťana spravodlivé hovoriť o hriechu, lebo kde nie je hriech, tam nemôže byť ani božie milosrdenstvo.

Autor: Vladimír Štefanič