Široko ďaleko nič. Kam len oko dovidí všade je pustatina. 

A práve na také miesto sa vyberie Ježiš, aby si odpočinul – rozumej modlil sa.

Ľud ho tam však nájde a odmenou mu je uzdravovanie chorých.

Na pustatine, kde nič nie je a kde by nik nič nečakal, Ježiš uzdravuje.

Na pustatine nie sú ani obchody ani trhy.

Nečudo, že len čo sa zvečerilo, prichádzajú apoštoli a prosia Ježiša, aby rozpustil zástup. “Toto miesto je pusté,” hovoria.

“Nemusia nikam chodiť,” nepočúva ich dobre mienenú radu. Pozdvihne oči k nebu a nasýti päťtisíc mužov okrem žien a detí.

Ľudia sa pustatiny boja. Aj preto utekajú do hluku a do davu.

Ticho je nežiadúce. Pustatina je strašidelná. A človek je bez zázrakov, akoby viac nebolo Ježiša na zemi.

Čo ak je ale pustatina práve to miesto, kde je Ježiša najviac?

Čo ak je ho najviac v tichu – kde nie je hluk a dav?

Ak ho naozaj hľadáš, tak ho hľadaj práve tam.

A nezabúdaj, že Ježiš je ten, čo dokáže z každej pustatiny urobiť supermarket.

Autor: Vladimír Štefanič