Nie je nijako zložité zistiť, koľko času zo dňa mi berie mobil alebo počítač. Sú na to aplikácie, v niektorých mobiloch už predinštalované.

Najskôr to budú hodiny. A zväčša si to ani neuvedomujeme.

“Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.”

A my dávame. Otvor si mobil a kukni.

Koľko z času dňa ti berú sociálne siete? Koľko youtube? Koľko hry? Koľko správy? Koľko hudba? Len sa kukni, koľko dávaš zo dňa svojmu cisárovi.

Myslím, keď sa dívam na kríž, čo mám na stene – a vidím muža, čo dal pre mňa všetko – že aj On by chcel od nás to najlepšie.

Povedal by som najviac. Povedal by som, že by od nás očakával všetko.

“Nemám čas!”

Povedal mi jeden. A za ním hneď druhý.

Mnohí tak dnes hovoria, keď príde reč na Ježiša.

“Ani ruženec?” opýtam sa toho, čo nemá čas.

“Nie,” krúti hlavou.

“Hm,” v duchu sa čudujem, “ruženec trvá 15 minút…”

(Asi toľko, koľko mu trvá upraviť fotku, než ju zavesí na instagram)

“Ani čítanie Biblie?” pýtam sa ďalej.

“Nie,” krúti hlavou znova.

“Hm,” čudujem sa v duchu ešte viac, “veď na to stačí aj 5 minút…”

(Asi toľko, koľko mu trvá napísať status na facebook)

Viac sa nepýtam. Veď na čo, hlavne, že cisár žiari šťastím.

“Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.”

Dobre o dnešných kresťanoch napísal Francis Chan:

“Je ľahké zaplniť si život inými vecami a Bohu dávať len to, čo zostane. Dávame mu iba zopár kúskov, pretože by nás trápilo svedomie, keby sme mu nedali nič…”

A hneď sa neurážaj, lebo tie slová patria aj mne.

Bolo by lepšie, keby si skontroloval v mobile čas, ktorý premrháš pred obrazovkou, to len aby si nabudúce nemal odvahu zosmiešňovať Boha do neba volajúcim klamstvom, že na neho nemáš čas!  

Autor: Vladimír Štefanič