Koľko poníženia zažije človek za život? A zosmiešňovania? Polená pod nohami a ohovárania za chrbtom? Koľko nadávok?

Nedokázal by som zrátať koľko toho bolo za štyri desaťročia môjho života. Nik to nedokáže. Ani ty… a je jedno, či máš za sebou dve alebo šesť desaťročí na zemi. 

Ponižovaní sú všetci.

Zanechalo to stopu: na mne, na tebe. Takú, že sa na seba viac nedokážem dívať tak, ako by som mal. 

Verte mi, nepreháňam!

“Pomiatol sa!” povedali príbuzní o Ježišovi.

“Je posadnutý Satanom!” hovorili o ňom židovské celebrity.

Božie deti hovoria Bohu, svojmu stvoriteľovi, že je posadnutý. To akoby syn povedal vlastnej matke, že viac nie je jeho matkou!

Koľko poníženia zažil na zemi Boží syn?

Zaiste dosť. Veľa… ako ja, ako ty.

A predsa povie, – láskavo ako ten, ktorý miluje ako Boh a nie ako človek – kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.

Ježiš, hoci ponižovaný a hanený, vždy vidí seba takého, akým je: milujúcim Spasiteľom. To len človek zabúda a vidí seba podľa sveta, v ktorom žije a bojuje.

A preto dnes prosím za seba, ale aj za vás: 

Kiežby som sa na seba dokázal dívať tak, ako sa na mňa díva Ježiš! Kiežby… na každodennej ceste… až do neba!

Autor: Vladimír Štefanič