Meniť iných skôr ako seba – občas sa nám to môže zdať ako dobrý začiatok.
Lenže to, čo sa nám javí ako jednoduchšie (naozaj iba javí), nemusí byť hneď aj správne.
Ľudia v okolí Jordánu sa nechali Jánom Krstiteľom pokrstiť. A on beztak kričí jak pomätený, aby robili pokánie.
A tak sa k nemu obrátia a pýtajú, čo majú robiť. Pýtajú sa z prostého dôvodu. Radi by zmenili svoj život.
Občas čítam správy (rozumej názory). Občas nejaké správy počujem.
O Cirkvi, čo by mala robiť a aká by mala byť.
O Ježišovi, čo ako myslel a čo ako nemyslel.
Tie správy prichádzajú z prostého dôvodu. Aby sa zmenila Cirkev. Aby sa zmenilo ohlasovanie. Aby sa zmenilo chápanie Ježiša Krista a jeho evanjelia.
Keď ľudia počúvajú Jána Krstiteľa, nesnažia sa ho meniť. Nesnažia sa prekrúcať, čo hovorí. Nesnažia sa ho upraviť podľa svojich predstáv.
„Čo mám robiť? Ako sa zmeniť? Ako sa pripraviť?“ Takto sa pýtajú.
A takto by sme sa mali pýtať aj my. Ježiša. Cirkvi. Božieho slova.
Mojou úlohou predsa nie je meniť nemenné. Ale to, čo na premenu ešte len čaká. Seba. Nie Božie slovo. Najskôr seba! To je ten správny začiatok.
Autor: Vladimír Štefanič
