Slnko padlo za hory, keď som urobil poslednú fotku a zložil statív. Kľakol som si uprostred turistického chodníka a zložil batoh z ramien. Otvoril som ho a strčil fotoaparát do vnútra. Statív som upevnil z vonkajšej strany a chystal som sa vstať.

Zastavil sa pri mne cyklista. Myslel si, že mi je zle. Prihovoril sa mi a opýtal sa, či niečo nepotrebujem. Tak som mu vysvetlil, že som bol chytať podvečerné svetlo a urobiť nejaké pekné fotky.

Navzájom sme sa odprevadili na parkovisko pod kopcom. Pýtal sa ma, či sem chodím často a tak som sa priznal, že bývam neďaleko. Priznal som, že som v dedine farárom.

„Nevyzeráš ako farár,“ povedal, čo už povedali mnohí.

„Na tom nezáleží,“ rozosmial som ho.

Bol som v cudzej farnosti. Zastupoval som chorého farára. Keď som sa po omši vyzliekol z liturgických šiat, pristúpil som k vešiaku v kúte. Vzal som z neho šál a obtočil si ho okolo krku. Žena v starších rokoch ma pozorovala.

„Teraz môžete ísť aj do mesta,“ usmievala sa. „Teraz nevyzeráte, ako farár…“

„A to vždy musím vyzerať ako farár?“ opýtal som sa.

„Mali by ste,“ prikývla.

„Myslím, že na tom nezáleží,“ usmial som sa. Snáď som ju neurazil. Lebo ona mňa nie.

Nie raz, nie dvakrát sa mi stalo, že mi niekto povedal, že nevyzerám ako farár. A nie raz, nie dvakrát som na to povedal, že na tom nezáleží.

Myslím, že mám na to veľmi jednoduché vysvetlenie.

Tam hore, na nebi, mi podobnú vetu nikto nepovie. Tam im robia starosti iné veci.

Tam hore, na nebi, by som si túto vetu nedovolil povedať ani ja. 

Len si predstavte. Zaklopem. Otvoria. A ja poviem: „Zdravím, ja som farár… vidíte, však?“

A oni by povedali to, čo zvyknem hovoriť ja: „Na tom vôbec nezáleží…“

Nechápte ma zle, samozrejme, že je dôležité, ako človek vyzerá. Ale je hlúpe myslieť si, že to je to najdôležitejšie. 

„Ja osobne poznám biskupa!“ povedal mi raz ktosi v spovedi.

To je super. Naozaj. Ale tam, hore na nebi, mi otázku či poznám biskupa určite nikto nepoloží. Tam sa totiž budú pýtať na iné… 

Trebárs, či som uveril, že sa splní všetko, čo mi prisľúbil Pán a podľa toho žil…

Autor: Vladimír Štefanič