Ježiš. Hodil svoju fotku na instagram.

„Za koho ma pokladajú ľudia?“ napísal pod ňu a čakal.

„Vyzeráš ako Ján Krstiteľ? Aj sa tak správaš! Nie si náhodou on?“ napísal jeden.

„Eliáš! Určite si Eliáš,“ napísal druhý. „Máš v sebe ten oheň!“

„Jeremiáš,“ rozpísal sa tretí, „alebo iný z dávnych prorokov, ktorých Boh poslal, aby nám pripomenuli, čo je dôležité…“

„Ďakujem, že si mi uzdravil brata…“

Počkať. Na instagrame by mohli byť aj iné odpovede.

„Podvodník,“ napísal by jeden. „Tvári sa ako anjel a pritom je to priateľ Belzebula…“

„Ty si bylinkár, však? Čo si použil na tých malomocných?“

„Povaľač,“ napísal by ktosi. „Nech si nájde robotu ako ostatní!“

„Žobrák, čo chodí z mesta do mesta a pýta si peniaze od chudobných a mrzákov…“

„Zavrieť ho! Zbičovať! Ukrižovať!“

Možno nám pre tú otázku uniká jeden detail. Dôležitý.

Keď sa raz Ježiš osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Takto začína príbeh o tej prazvláštnej otázke, akoby bol Ježiš ješitný a chcel len, aby ho apoštoli vychvaľovali (ako na instagrame… zväčša).

Všetko sa deje v modlitbe!

Na dôležité otázky: Kto som? Aký som? Aký mám byť? Čo je pravda? Aký je zmysel života? 

Na tie sa nepýta na instagrame! Na životne dôležité otázky sa pýta v modlitbe!

A v modlitbe sa na ne aj odpovedá.

Čo pochopil aj Peter, keď v tej istej modlitbe spoznal, koho má pred sebou, aby to hneď aj vyznal: „Ty si Boží Mesiáš!“

Opakujem, len aby sa nezabudlo: na dôležité sa pýta v modlitbe! 

A na dôležité prichádzajú v modlitbe aj odpovede.

Autor: Vladimír Štefanič