Jozef mi povedal, že sa ožení, až keď bude mať dosť peňazí, aby tak mohol urobiť. Neviem celkom presne o akom balíku hovoril. Nepýtal som sa.
Igor mi povedal, že dieťa s manželkou neplánujú, pokiaľ nebudú mať vlastný dom a dosť peňazí na to, aby sa mohli stať rodičmi. Neviem, koľko je potrebné mať našetrené, aby sa chlap mohol stať otcom. Ani som sa nepýtal.
Peter mi povedal, že nebude podporovať žobrákov a tých, čo sa nedokážu postarať sami o seba, kým on sám nebude za vodou. Neviem, koľko znamená byť za vodou.
A Ježiš mi povedal: Ja som cesta k Otcovi… nik k nemu nepríde, iba cezo mňa… (Jn14)
Do neba by chceli ísť všetci. Jozef, Igor i Peter. Lenže po inej ceste než cestou, ktorá sa volá Ježiš.
Ak je Ježiš cesta do neba, mal by som vedieť, aká tá cesta je.
Nemal domov. Nebýval nikde a býval všade. Vždy na cestách. Žiadne korene, ktoré nemožno vytrhať. Furt zaprášené sandále a neustále v pohybe.
Nemal svoju chyžu, ani obývačku v nej, kde by si vyložil nohy po celodennom trmácaní sa pustatinou a len tak sám pre seba by si povedal: „Ach, konečne doma!“
Nemal nič našetrené. Nebol za vodou. Mešec nosil Judáš, kým on mal prázdne vrecká. Nepotreboval, aby mu cinkali dukáty vo vreckách. Nepotreboval plánovať ani starať sa o zajtrajšok.
Aj napriek tomu mal vždy dosť na to, aby sa z toho mála, čo nosili apoštoli, zvýšilo aj pre chudobných a žobrákov.
Nemenil šatník len preto, že niekto povedal, že farbou tohto leta je zelená.
Nemal plnú chyžu vecí, ktoré boli v zľave, v akcii a ktoré ani nepotreboval. Nebudoval vysoké kamenné ploty, len aby mu nik nezávidel a nič neskrýval, veď nemal ani čo.
Ježiš by Jozefovi povedal, nech sa ožení. Igorovi, nech je otcom. A Petrovi, aby nezabúdal na tých, ktorí majú menej, než má on.
Ježiš by chcel, aby sme svoju životnú cestu videli na jeho ceste, ktorá rovnako ako tá naša, nebola plná kvetov a oslavných piesni. Ale vždy, každý deň, to bola cesta, na ktorej on sám pre seba veľa nepotreboval, ale vždy, každý deň, chcel veľa pre tých, ktorých na svojich cestách stretával.
A toto je tá cesta, o ktorej povedal: Ja som cesta k Otcovi… iba cezo mňa.
Autor: Vladimír Štefanič
