„Prosím ťa, nikomu o tom nehovor…“ Aká zázračná veta…

Stačí ju povedať iba raz a človek vie, čo má robiť. Spúšťa v nás nekontrolovateľné a nutkavé procesy, ktoré nám rozviažu jazyk aj bez mučenia.

Neviem spočítať, koľkokrát je táto veta v … Zobraz viac

Predstavujem si toho muža, ako sedí pred tmavou jaskyňou. Do očí a tváre mu svieti pálivé slnko. Díva sa do dlaní ako do zrkadla. Uprostred nich mu leží zakrvavený nos – jeho nos, skutočný a ešte horúci. 

Už sa to … Zobraz viac

Poďte za mnou.

Kráčajte. Krok za krokom ako dieťa, ktoré sa prvýkrát postaví na nohy a žasne nad tým, z akej výšky sa zrazu díva na okolitý svet. Kráčajte ako batoľatá, možno aj ťarbavo a neskúsene, aj s pádmi a … Zobraz viac

Ján stojí na brehu a kuká na Ježiša ako odchádza. Možno má v očiach slzy ľútosti a v srdci túžbu nasledovať ho. Díva sa na toho, ktorého túžili vidieť generácie pred ním a na ktorého budú spomínať generácie po ňom. … Zobraz viac

Nie žeby som nemal Vianoce rád, ale priznávam, teším sa, že sú za nami.

Priveľa sa cez tie sviatky rozpráva. A zbytočne.

Rozprávajú anjeli. Herodes. Traja pútnici odniekiaľ z východu. Jozef i Mária. Ján svojim majestátnym hymnusom o Slove, čo … Zobraz viac