Ježiš stojí blízko veľkého jazera. Veľký zástup sa na neho tlačí, lebo ho chcú počúvať. Chcú sa ho dotknúť. Chcú mu byť blízko.

Ježiš sa díva na dve lode, z ktorých práve vystupujú rybári. Celú noc sa namáhali a nič nechytili. Priblíži sa k jednému z nich, Šimonovi a poprosí ho, či by si na chvíľu nemohol požičať jeho loď. Chcel by sa prihovoriť ľuďom, ale je ich tak veľa, že mu skoro ani dýchať nedajú. Hovoriť k nim z loďky by bolo pohodlnejšie pre všetkých. Netlačili by sa viac na neho. Nerozptyľovali sa.

“Ale, Pane, ja som človek hriešny,” vysvetľuje mu hneď rybár.

Počkať. Ešte nie. To by bolo skoro.

Šimon súhlasí a pomáha Ježišovi nastúpiť do lode. Učiteľ potom rozpráva. Hovorí ako ten, čo má moc. Nikto nikdy tak nehovoril. A v tej chvíli sa v Šimonovi niečo pohne. Pristúpi k Ježišovi.

“Pane, ja som človek hriešny,” hovorí Šimon, keď Ježiš dorozpráva.

Počkať. Ešte nie. Ešte je skoro.

Keď Ježiš skončí svoje reči, povie Šimonovi, aby sa znova vydal na lov. Šimon sa však bráni.

“Pane, ja som človek hriešny.”

Nie. Počkať. Ešte stále nie.

A tak sa Šimon vydá na lov. A chytí také množstvo rýb, až sa im trhajú siete. Keď to Šimon vidí, padne Ježišovi k nohám a povie: “Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.”

Až teraz. Po zázraku. Konečne!

Mnoho zázrakov opisujú evanjelisti. Tento je však výnimočný. Ježiš ho urobil, aby Peter priznal aj pred sebou, že je hriešny človek.

Neurobil zázrak, aby sa Šimon najedol, alebo aby ho prestali bolieť kolená. Urobil ho, aby sa Šimon priznal, že je hriešny.

Šimon je ďalšia čierna ovca v jeho košiari.

Ak vám to dosiaľ nikto nepovedal, tak vedzte, že Ježiš je pastierom (výlučne) čiernych oviec. Tie mu však starosti nerobia, lebo tie počujú jeho hlas a nasledujú ho.

Ježišovi robia starosti biele ovce.

Sú neschopné priznať, že sú špinavé. Žijú, akoby v ich živote hriechu nebolo. Nevšímajú si ho. Nevyznávajú ho. Nedívajú sa každodenne na Spasiteľa, ktorý bol pre hriech ukrižovaný.

A popravde, robí to starosti aj mne, lebo naše kostoly sú bielych oviec plné.


Autor: Vladimír Štefanič