Ak by som bol na vrchu, na ktorom by sa stretli živí, skutoční a v celej svojej sláve Mojžiš, Eliáš a Ježiš, asi by som onemel. Podľa pravidiel slušného správania by sa to odo mňa aj čakalo.

Viem, kedy sa mlčí. Viem, kedy sa odo mňa nečaká, že budem mudrovať. Viem, kedy hovoriť ako druhý. Kedy čakám, kým ma oslovia, aby som prehovoril. A to som nikdy Mojžiša s Eliášom nevidel. Ani Ježiša. Ani Františka, jeho nástupcu v Ríme.

Prišlo by mi to komické… ja a František. Ak by sa to stalo. Viem si predstaviť, ako by som otvoril náruč a skôr, než by on prehovoril, kričal by som na neho zdiaľky: “Ferko, Feri, František, tak rád ťa vidím…”

Bola by to pravda. Videl by som ho rád. Ale nikdy by som to tak nepovedal, nekričal na neho, ale čakal by som, kým by prehovoril on. Úctivo by som mlčal, kým by sa on sám nerozhovoril.

Peter mudruje. Odkiaľ nabral odvahu prehovoriť? Miešať sa do spoločenstva svätých s veľkým S? Ešteže je tam ten hlas zhora: “Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.” (Mt17,5).

Hlas, ktorý vysvetľuje, čo mi málo hovorili učitelia, keď som pod ich rukami rástol vo viere.

Vraveli mi, že môžem Bohu všetko povedať.

Vraveli, že keď mám problém, tak ho stačí zabaliť akoby do lopty a vykopnúť hore až k oblakom a že Boh sa postará. Vraveli, že k Bohu môžem hovoriť kedykoľvek, čokoľvek a že on ma vždy počuje.

Učili ma modliť sa, hovoriť, prosiť a dožadovať sa, klopať na nebeskú bránu, ktorú Boh trpezlivým otvára.

Ale nik mi nevravel, že mám mlčať. Nik nevravel, že mám najskôr počúvať.

Nik, až Boh sám mi povedal: “Toto je môj milovaný Syn; počúvajte ho.”

Počúvajte ho.

Je ťažké počúvať Boha, keď je toho tak veľa, čo mu ešte musím povedať.

Možno ani nemusím, ale chcem, lebo tak ma učili. Aby som mal pocit, vlastné uspokojenie, že na Boha nezabúdam. Aby som mu ukázal, že o neho stojím. A tak ho zasypávam slovami, vetami, o ktorých on beztak vie. Tak ma to učili. Rozprávať sa s ním. Hovoriť na neho.

A pritom už roky som nepočul žiadnu odpoveď. Nie žeby Boh nechcel hovoriť, ja som nechcel počúvať.

“Toto je môj milovaný Syn; počúvajte ho.” (Mt17,5).

Je potrebné povedať to ešte jednoduchšie, aby sme to pochopili?

Autor: Vladimír Štefanič