Čítal som evanjeliá ako jednu knihu.
Našiel som v nich priateľa, ktorý zostúpil z neba, aby bojoval po boku slabších, krehkejších a unavených.
Ak mu uverím, nemusím sa viac ničoho báť.
A budem vrchy prenášať, ak to bude potrebné.
(Nespomínam si, aby to bolo niekedy v histórii kresťanstva potrebné, veď toľko svätých chodilo po zemi a vrchy nik neprenášal…)
Viera život zjednodušuje.
Pokušenie, ktorému sa nevyhne nik.
Ani tá žena, čo pri studni počúva Ježiša o vode, čo prúdi až do večného života, sa mu nevyhla: Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať! (Jn4,5-42)
Nebude viac musieť chodiť ku studni. Skvelá správa. Ušetrí čas.
Aj ja budem skrze vieru nakupovať, pracovať, rekonštruovať, zarábať… veď keď skrze vieru možno vrchy prenášať, postaviť chyžu by skrze vieru nemal byť až taký problém… zatvorím oči, zavriem sa do svojej izby, lebo Boh počuje aj v skrytosti, krátko sa pomodlím, samozrejme s vierou, čo všetko môže a hotovo…
Odlepím od seba premodlené viečka, nazriem von a chyža je… tamtadadá… chyža je tam!
A človek oslavuje Boha, že dal takúto vieru človeku…
Koľkí chorí by boli uzdravení. Koľkí hladní nakŕmení a koľkí zlomení narovnaní, ak by takto viera uľahčovala a zjednodušovala život človeku?
A Božie kráľovstvo by už naozaj bolo medzi nami…
Lenže ono sa to nedeje a viera vrchy neprenáša…
Teda aspoň nie tie, ktorých sa možno dotknúť.
Svet, so svojimi horami, s ktorými sa ťažko hýbe, je drsné miesto pre človeka, hoci On premohol svet (Jn16,33).
Svet, so svojimi horami, ktoré je treba obchádzať, vyčerpáva život človeka, hoci On prišiel, aby sme mali život a mali ho hojnejšie (Jn10,10).
Viera život človeku zľahčuje.
Nie však tak, aby si človek mohol vyložiť nohy a zložiť ruky do lona.
Zľahčuje. Keď odpovedá na naše otázky. Na naše strachy. Na našich démonov. Na naše starosti. Choroby a zranenia z minulosti. Na našu osamelosť i presýtenosť. Keď na ne odpovedá tak, aby sme po nebi túžili viac než po zemi.
Lebo zmyslom života nie je zem so svojimi horami.
Zmyslom je nebo bez hôr.
Autor: Vladimír Štefanič
