Hneď zanechali siete… zanechali lode, otca… 

Zanechali všetko. Hneď.

Znie to tak rozprávkovo, až by som si myslel, že nás evanjelista iba ťahá za nos. 

Podvádza. To len aby nás motivoval hneď nasledovať Učiteľa. 

Lenže to hneď asi nebude najdôležitejšie.

Možno hneď zanechali siete, lode i otcov a matky. Ale trvalo roky, desaťročia, kým zanechali seba, aby sa stali ním, tak ako to Pavol nakoniec vyzná: 

Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus… (Gal2,20).

Naozaj to znie rozprávkovo hneď ho nasledovať

ale apoštoli, tak ako ja, ty a všetci, na vlastnej koži poznáme, 

že hneď, ktoré je viac nadšením a očarením než vierou, 

ani vrchy neprenáša ani zázraky nerobí.

Kto vytrvá do konca, bude spasený (Mt10,22). 

Toto dostalo Petra do neba. 

Jeho vytrvalosť v hľadaní odpovedí na každodennosť v prítomnosti Učiteľa. Jeho trpezlivosť so sebou, vlastnými slabosťami, nerozumnosťou i pochybeniami. 

A to všetko s ním. 

Že hneď zanechal lode i siete je asi tak dôležité ako to, či mal bradu dlhú až po prsia alebo iba po ramená. Ale že sa nikdy nevzdal, že ho nikdy neopustil, to dôležité je… 

Veď, kto vytrvá vo svojom HNEĎ až do konca, bude spasený…  

Autor: Vladimír Štefanič