Mal som v mrazničke zajaca. Už príliš dlho, aby som ho ignoroval. A hoci nie som kuchár a skoro vôbec nevarím, keďže variť pre jedného nie je žiadna zábava a ani to nie je dobrý skutok, aj napriek tomu som sa rozhodol, že si ho upečiem. 

Ale ako, keďže som to nikdy nerobil? 

Internet. Google. Youtube. Mohol som si vybrať recepty od výmyslu sveta a aj som si jeden vybral. A čuduj sa svete, zajac bol výborný.

Určite viete, o čom hovorím. Internet pomôže, keď čosi nevieme… poradí.

Čítal som si príbeh o farizejoch, ako prišli k Ježišovi s otázkou, či smie muž prepustiť svoju ženu. Ježiš nemal internet. Ježiš mal Mojžiša. A tak sa opýtal: „Čo na to hovorí Mojžiš?“ 

On, Boží syn, hoci je ďaleko väčší, používa Mojžiša.

Čítal som príbeh o kňazovi, za ktorým prišli novinári s otázkou, čo si myslí o kňazskom celibáte. Odpovedal tak, že naložil Cirkvi, naložil sebe a naložil nám. 

Potom som sa už iba čudoval: ,Prečo sa pýtali jeho? Prečo sa nepýtali Cirkvi? Vari nevedia čítať katechizmus?‘

Keď chcem jednorázovo zlepšiť kvalitu svojho života, použijem internet. Ako keď sa chystám upiecť zajaca, vyhľadať nejaké tlačivo, či iba zistiť, čo dnes hrajú v kine…

Keď chcem však zlepšiť kvalitu smerovania svojho života, použijem Cirkev, ako keď Ježiš použil Mojžiša. Cirkev pomôže, keď čosi neviem… čomusi nerozumiem. 

Určite viete, o čom hovorím. Či?

A možno neviete… lebo dosiaľ vám ani na um nezišlo, že Cirkev je internet, kde sú odpovede len na tie skutočné a najdôležitejšie otázky života!

Autor: Vladimír Štefanič