„Prosím ťa, nikomu o tom nehovor…“ Aká zázračná veta 🙂

Stačí ju povedať iba raz a človek vie, čo má robiť. Spúšťa v nás nekontrolovateľné a nutkavé procesy, ktoré nám rozviažu jazyk aj bez mučenia.

Neviem spočítať, koľkokrát je táto veta … Zobraz viac

Predstavujem si toho muža, ako sedí pred tmavou jaskyňou. Do očí a tváre mu svieti pálivé slnko. Díva sa do dlaní ako do zrkadla. Uprostred nich mu leží zakrvavený nos – jeho nos, skutočný a ešte horúci. 

Už sa to … Zobraz viac

Videl som raz na vlastné oči: Bol som na nebi.

Nad zemou a nad oblakmi. Slnko mi svietilo do očí, ako keby sme, ja a ono, boli rovnako vysoko. V jednej doline snežilo. V druhej, na opačnej strane kopca, sa … Zobraz viac

Každý deň mám Slovo na stole, na perách i jazyku, v očiach, hlave, srdci… 

Každý deň… a predsa si nespomínam, kedy som naposledy žasol nad ním, veď učí ako ten, čo má moc… (Mk1,22).

Keď sa Ježiš zjavil v Izraeli … Zobraz viac

Hneď zanechali siete… zanechali lode, otca… 

Zanechali všetko. Hneď.

Znie to tak rozprávkovo, až by som si myslel, že nás evanjelista iba ťahá za nos. 

Podvádza. To len aby nás motivoval hneď nasledovať Učiteľa. 

Lenže to hneď asi nebude … Zobraz viac