Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene! (Lk10)

Žiť život, každodennosť v jeho mene nie je vždy jednoduché. Nie, nie je to ani zložité, len nie vždy rozumieme, čo to znamená.

Mal som tento týždeň návštevu na fare. Dve ženy. Zaklopali a chceli sa rozprávať. Nevedeli, že klopú na faru, tak som sa im predstavil a pozval dnu. Nikoho neodmietam a tak sme sa rozprávali. O Božom slove. O viere. O Ježišovi Kristovi. Nepresviedčal som ich, že môj Ježiš je lepší ako ten ich, keďže nič také ako lepší či horší Ježiš neexistuje. Iba som ich slušne požiadal, aby mojich ľudí nenavštevovali. Keď ja rešpektujem ich vieru, tak nech aj oni rešpektujú vieru mojich ľudí. Celkom mi nerozumeli, veď Ježiš chcel, aby ho ohlasovali. A oni ho predsa ohlasujú. Chodia mi po dedine v jeho mene. Ako tí apoštoli. Ale naozaj?

“Ak sa chce stať katolík jehovistom, to mu vysvetlíte, že tým zapiera vieru, v ktorej bol pokrstený?” opýtal som sa ich priamo.

Prekvapil som ich otázkou. Takto sa na to nikdy nedívali. Ja áno. Lebo ja verím v Ježiša, ako v neho verí Cirkev. Nie v hocijakého Ježiša.

Kedysi dávno som pripravoval na prvé sväté prijímanie dieťa, ktoré nechodievalo do kostola v našej farnosti, ale do blízkeho mesta. Od začiatku mi v škole rozprávalo, že chodieva každú nedeľu s rodičmi do kostola. A ja som jej veril. Rovnako jej rodičom.

Po pol roku sa mi chcelo dieťa pochváliť na náboženstve, že dostalo v kostole obrázkovú knižku o Ježišovi. Samozrejme, že som ju chcel vidieť. Jehovovi svedkovia. Chodievala s rodičmi do sály a zároveň sa pripravovala na prvé sväté prijímanie v kostole.

Ježiš ako Ježiš. Povedali si jej rodičia. Lenže to nie je pravda.

Neverím v Ježiša, ako v neho veria Jehovovi svedkovia. Nie je totiž Ježiš ako Ježiš. Niekedy na to zabúdame a to ani netreba, aby nám na dvere klopali svedkovia. Niekedy stačí čítať noviny, komentáre v nich a názory na Cirkev, akoby samozvaní katolíci (rozumej teológovia) mohli vedieť o Ježišovi a jeho názoroch viac, než Cirkev vie.

Chceme veriť v Ježiša. To je v poriadku. Čo už ale v poriadku nie je, ak v neho veríme po svojom.

Pozor. Ja som katolík. A pre mňa existuje iba jeden Ježiš. Ježiš, ako v neho verí Cirkev. Ježiš, ako o ňom Cirkev učí a ako ho Cirkev vysvetľuje. Bodka. Iné ohlasovanie a vysvetľovanie Ježiša smrdí ako vlci v ovčom rúchu…  

Autor: Vladimír Štefanič