„Nechcem, aby sa moje dieťa narodilo do sveta, akým je ten, v ktorom žijeme!“ Tak túto vetu som už počul viackrát a nielen vo filmoch.

Pochopiteľne. Narodiť sa je nebezpečné!!!

Každý narodený raz zomrie. To treba povedať ako prvé.

Narodiť sa znamená prijať vedľajšie účinky života. Trebárs vírusy, pred ktorými sa nedá chrániť. Choroby a tragédie, ktoré ničia živých dávno pred smrťou. Bezohľadnosť iných – už narodených. Pokrytectvo, nenávisť, zlomené srdcia, pomsty a vraždy. A nelásku.

Narodiť sa do sveta v sebe nesie riziko a je to životu nebezpečné.

Aj preto niekto dokáže povedať, že neprivedie dieťa do takéhoto sveta.

Aj preto iní vravia, že bude už len horšie.

Ak by som sa díval na Kalváriu – nevediac, že Boh vstane – asi by som si v duchu tiež povedal, že aká škoda, že Boh dal tejto zemi svoje dieťa.

Ak by som v nedeľné ráno našiel odvalený kameň a prázdny hrob – tak ako ženy, čo išli pomazať Ježiša – asi by som si v duchu pomyslel, že som bol naivný, keď som si myslel, že život už horší byť nemôže.

Nielen, že ho ukrižovali, oni ho aj ukradli.

Život je naozaj nebezpečné dobrodružstvo.

A potom Mária Magdaléna. Beží k učeníkom. Rozrazí dvere a beztak už dosť zroneným a zúfalým apoštolom prináša ďalšie zlé správy. Mysleli ste si, že horšie byť nemôže? Tak počúvajte: nielenže ho ukrižovali, oni mu aj vykradli hrob, znesvätili telo a…

Odniesli ho z hrobu a nevieme, kam ho položili… vraví Magdaléna.

Niekto vykradol Boží hrob. Odniesli telo nebohého, aby ho položili ktohovie kam. A ani Mária Magdaléna spočiatku nechápe, že to urobil Boh, že to On vykráda hroby a že tak bude robiť až do skončenia sveta.

Lebo to, čo sa javí ako to horšie je nakoniec to najlepšie, čo sa mohlo stať! 

Lenže oni ešte nechápali. Tak ako ani my ešte nechápeme.

Snáď raz aj v mojom živote bude horšie – nechápte ma zle – to len dúfam, že Boh vykradne aj môj hrob, tak ako to urobil so Synom.

Autor: Vladimír Štefanič