Večer, keď boli učeníci zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Pilát, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“
Učeníci premýšľali, prečo prišiel a či prichádza sám, či nemá so sebou kohortu vojakov predo dvermi. Ale prečo prichádza so slovami o pokoji? Nie, neuveria mu. Lebo to nie jeho prítomnosť a ubezpečenie potrebujú.
K zhromaždeným za zatvorenými dverami nemôže prísť každý.
Večer, keď boli učeníci zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Kajfáš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“
Učeníci, ale aj pri pohľade na neho premýšľajú, či môže byť dôveryhodný niekto, kto horlil za smrť ich Učiteľa. Možno sa obrátil, možno uveril a možno ich chce poslať na podobnú smrť, akou zomrel ich Pán. Ani jemu neuveria.
K zhromaždeným za zatvorenými dverami nemôže prísť každý.
Večer, keď boli učeníci zhromaždení za zatvorenými dverami, prišla Veronika, stala si doprostred a povedala im: „Pokoj vám!“
Učeníci ju priateľsky pozdravili. Možno jej ponúkli rybu a kúsok chleba. Možno čaj alebo pohár vína. A potom sa posadila k stolu, za ktorým oni sedili už dlhé hodiny a mlčala. V tej dusnej atmosfére ani zdvorilostné otázky nemajú miesto. Nebude sa pýtať „ako sa majú?“ alebo „čo dnes robili?“
K zhromaždeným za zatvorenými dverami nemôže prísť každý.
Večer, keď boli učeníci zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.
K zhromaždeným za zatvorenými dverami môže prísť iba Ježiš.
Aby ich otvoril. Lebo zatvorené dvere sú ako zatvorený hrob.
A ten je od veľkonočného rána otvorený. Prázdny nafurt!
Aj my by sme tak chceli. Vidieť Ježiša, keď sme za zatvorenými dverami. Aby každé takéto dvere otvoril, vstúpil dnu a zopakoval: „Pokoj vám!“
Lenže On za tými zatvorenými dverami ešte dodal: Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.
To povedal o nás. O tebe. O mne. Nevidel. A predsa uveril. Alebo blahoslavení tí, ku ktorým som neprišiel cez zatvorené dvere a beztak uverili.
Verím tomu, že učeníci odvtedy už nikdy neboli za zatvorenými dverami!
Neschovávali sa vystrašení, zúfalí a zmätení. Naopak. Mali vieru, že nech sa v živote človeka deje čokoľvek, Ježiš je vždy blízko. A mali ju aj v Koloseu.
Lebo viera, to nie je čakanie za zatvorenými dverami. Viera to sú otvorené dvere.
Autor: Vladimír Štefanič
